Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľudia sú schopní veľmi efektívne klamať seba samých, tvrdí profesor ekonómie Robin Hanson

.šimon Jeseňák .rozhovory

Keď sa dnes niekoho spýtate na politický názor a rovnakú otázku mu položíte o pol roka, tak medzi jeho odpoveďami bude minimum korelácie. Tvrdí Robin Hanson, profesor ekonómie na George Mason University.

Ľudia sú schopní veľmi efektívne klamať seba samých, tvrdí profesor ekonómie Robin Hanson Radovan Kazda

vaša prednáška je o skrytých úmysloch ľudského konania. Čo konkrétne si máme pod týmto pojmom predstaviť.

Pred mnohými rokmi som bol inžinier a ako inžinier som zistil, že svet sa veľmi zaujíma o nové zariadenia a softvéry. Ľudia investovali veľké množstvo energie do snahy vynájsť nové druhy týchto zariadení a ak niekto vynašiel niečo, čo pomohlo ľuďom, tak tí boli ochotní zaplatiť za tieto nové technológie veľa peňazí. Uvedomil som si, že veľké množstvo problémov v našej spoločnosti je zapríčinené sociálnymi inštitúciami. Začal som sa touto témou zaoberať pretože sa mi zdalo jednoduchšie vylepšiť inštitúcie ako reálne zariadenia, ktoré ľudia používajú.

je jednoduchšie zlepšiť inštitúcie ako vylepšovať technologický progres?

Áno. Zdá sa totiž, že naše inštitúcie sú v mnohých fundamentálnych smeroch nefunkčné.

nie je tento pohľad v protiklade s trhovým pohľadom na spoločnosť, ktorý tvrdí, že je jednoduchšie prísť s trhovým pokrokom ako zmeniť štátne inštitúcie?

Ak by naše inštitúcie mohli byť vyberané v trhovom prostredí, tak by sa trhový pohľad na nich dal aplikovať. Niektoré tento princíp uplatňujú iné nie. Väčšina firiem má firemnú kultúru a pravidlá, na trhu pôsobí množstvo inštitúcií, pre ktoré sa môžeme slobodne rozhodnúť, využívanie niektorých inštitúcií nám však diktuje vláda a nemáme možnosť voľby. 

Napríklad v zdravotníctve sú vlády špeciálne zaangažované a je ťažké v tejto oblasti niečo zmeniť práve preto, že do neho vlády často zasahujú. Podobná situácia je aj v školstve. To, na čo som prišiel, je, že napriek tomu, že svet by sa mohol zmeniť k lepšiemu cez vylepšenia inštitúcií, tak sa zdá, že ľudia majú o tieto zmeny menší záujem. To, na to čom počas svojej kariéry prišiel, je, že analyzujeme spoločenské inštitúcie na základe motívov, ktoré ľudia tvrdia, že majú, namiesto toho, aby sme analyzovali motívy, ktoré ľudia smerom k inštitúciám reálne majú.

to znie veľmi abstraktne. Mohli by ste byť konkrétnejší?

Ľudia hovoria, že chodia do školy, aby sa učili novým poznatkom a tým pádom analyzujeme školy podľa toho, či sa učia rýchlejšie viacerým veciam. Keď uvažujeme nad reformami školstva, tak robíme také reformy, ktoré pomáhajú ľuďom učiť sa rýchlejšie. Potom ale zistíme, že ľudia o niečo také nemajú záujem. Za desaťročie vymysleli vedci mnoho spôsobov, ktoré pomáhajú študentom učiť sa rýchlejšie a napriek tomu sa zdá, že spoločnosť o to nejaví záujem.

je podstatné naučiť sa viac veci rýchlejšie?

V prípade, že ľudia hovoria, že naučiť sa veci v škole čo najrýchlejšie, tak áno. Školská dochádzka trvá pomerne dlho a ak sa niečo môžeme naučiť za 10 rokov namiesto 12, tak by pre seba získali dva roky navyše. Takže to by bolo cenné iba za predpokladu, že do škôl chodíme preto, aby sme sa učili. Vysvetlenie je, že naše motívy a slová o našej motivácii nie sú identické. Ohľadne motívov nie sme úprimní.

prečo nie sme úprimní o našich motiváciách? Klameme vo svojich intenciách svojim priateľom, rodine i sebe samým?

Ľudia sú veľmi spoločenskí. Od našich predkov sme zdedili, že nám záleží na iných ľuďoch. Jedným z kľúčových pilierov spoločenského správania sa boli spoločenské normy. Naši predkovia mali pravidlá, ktoré sme mali nasledovať a ktoré nám hovorili, čo by sme mali a čo by sme nemali robiť. Jedným z pravidiel bolo i to, že ak sme videli, že niekto porušuje pravidlá, mali sme o tom povedať iným ľuďom a následne spoločne s nimi koordinovať naše konanie voči tomu, ktorý pravidlá spoločenské správania porušil, potrestať ho a zamedziť tomu, aby sa takéto porušovanie pravidiel opakovalo. 

Tie pravidlá správania sa boli pre nás tak dôležité, že sme si vyvinuli reflex správať sa tak, aby sme zamedzili tomu, že by nás niekto mohol obviniť z nespoločenského správania. Počas nášho správania sa pripravujeme na to, aby sme dokázali ostatným vysvetliť, že to, čo robím alebo z čoho môžem byť potenciálne obvinený, nie je porušovaním spoločenských pravidiel.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite