v rozhovore s meteorológom a klimatológom Jozefom Pechom zo SHMÚ v Bratislave sa dočítate:
- čo si myslí o klimatických štrajkoch,
- ako otepľovanie mení planétu Zem,
- prečo má Česko problém s vodou,
- aj o tom, čo môže pre klímu urobiť jednotlivec.
od vlani sledujeme vo svete vlnu klimatických štrajkov. Za boj proti klimatickej zmene demonštrujú mladí ľudia, ale aj občianske združenia, školy či vedecké inštitúcie. Čo si o týchto protestoch myslíte?
Ich cieľom je, aby sme planétu uchovali pre budúce generácie v takom stave, aby sa na nej dalo žiť. V dokumentárnom filme Vek hlupákov (The Age of Stupid, 2009) je veľmi pekne znázornený retrospektívny pohľad hlavného hrdinu, ktorý žije v roku 2055.
Súčasný stav hodnotí slovami, že „prečo sme boli takí hlupáci a nepočúvali sme vyhlásenia vedcov či aktivistov“. Možno si aj my o tridstať či päťdesiat rokov budeme klopať na hlavu a pýtať sa, prečo sme boli takí hluchí a slepí a nedokázali sme rozpoznať signály planéty ani varovania vedcov, ktorí upozorňovali na to, že sa deje niečo zásadné.
podľa vás teda klimatické štrajky majú význam?
Na polemiku je to, či tieto demonštrácie budú mať reálny dopad na politiku alebo na rozpoznanie tejto hrozby na strane širokej verejnosti. Pretože napriek tomu, že sa toho teraz takpovediac „varí“ veľmi veľa a môže sa nám zdať, že sa to niekam posúva, väčšina spoločnosti si tento reálny problém stále dostatočne neuvedomuje. A pritom, od uvedomia si problému k reálnym krokom je ešte dlhá cesta.
existuje niečo, za čo by ste ľudí, ktorí štrajkujú na podporu klímy, skritizovali?
Ak niekto v súvislosti s riešením klimatickej zmeny vyzýva politikov, aby tento problém okamžite riešili, je to len jednostranné poukazovanie na vinníka. Vtedy u mňa diskusia absolútne končí.
prečo?
Pretože toto nie je len o politických rozhodnutiach či legislatíve, ale aj o uvedomení si bežnej zodpovednosti za to, čo nakupujem.
čo konkrétne máte na mysli?
Pokiaľ si sami neuvedomíme, z akých špinavých, uhlíkových zdrojov niektoré produkty pochádzajú, napríklad z Číny, neprestaneme ich nakupovať. Na toto by mohol byť dobrý nástroj v podobe uhlíkového cla či neskôr aj uhlíkovej dane, ktoré môžu ľudí prinútiť zamyslieť sa trochu nad tým, čo kupovať.
„Ak nestabilizujeme celkové emisie skleníkových plynov, klimatická zmena sa bude zrýchľovať.“
nestačí teda jednostranne poukazovať na vlády jednotlivých štátov, potrebujeme aj osvetu...
Vo výchove treba urobiť zásadnú transformáciu, aby ľudia precitli, začali sa správať zodpovednejšie a išli cestou minimalizmu. Pretože ak sa tu budeme len hrať na politické prejavy, rozhodnutia či deklarácie a bežní ľudia s tým nebudú nič robiť, veľmi ďaleko sa nedostaneme.
nedávne klimatické štrajky, ktoré sa konali aj u nás, podporil aj Slovenský hydrometeorologický ústav. Prečo?
Okrem iného aj preto, že globálny štrajk podporilo aj naše rezortné ministerstvo, teda Ministerstvo životného prostredia SR. Nebolo to teda nič prekvapivé. Myslím si, že to bol veľmi dobrý signál pre celú spoločnosť a špeciálne pre vládu, aby sa tejto témy do budúcna ujala ako prioritnej.
už nielen environmentálni aktivisti či niektorí novinári, ale aj viacerí svetoví lídri čoraz častejšie používajú namiesto termínu klimatická zmena pojem klimatická kríza.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.