Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Róbert Ondrejcsák: Ruská agresia zneistila náš región, v Pobaltí chránime aj seba

.matúš Dávid .rozhovory

„NATO je vojensky oveľa silnejšie ako Rusko, no regionálny nepomer síl je obrovský,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva obrany SR Ondrejcsák.

Róbert Ondrejcsák: Ruská agresia zneistila náš región, v Pobaltí chránime aj seba Martin Medňanský/SITA 20. marec 2019 Bratislava, Slovenská republika: Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák (vpredu) počas odovzdávania velenia Tímu pre integráciu síl NATO (NFIU) na Slovensku novoustanovenému veliteľovi.

v rozhovore s Róbertom Ondrejcsákom sa dočítate:

  • o pôsobení slovenských vojakov v Pobaltí,
  • koľko vojakov majú Rusi pri hraniciach s NATO,
  • kto má prevahu v regióne východnej Európy,
  • prečo sú predstavy o neutralite Slovenska nereálne,
  • aj o tom, že s deťmi treba diskutovať o dezinformáciách.

v Pobaltí má Slovensko už dlhší čas vojenskú jednotku, čo presne tam naši vojaci robia? 

Máme tam pozemnú jednotku, ktorú tvorí 152 vojakov. Cvičia spolu s ostatnými a plnia rôzne úlohy. Je dôležité, aby získavali nové skúsenosti z medzinárodného prostredia.

Slovenský kontingent v súčasnosti pôsobí v rámci väčšej multinárodnej bojovej skupiny v Lotyšsku, a to pod velením Kanady. Toto je veľmi dôležité zdôrazniť.

Po skončení Studenej vojny totiž Spojené štáty americké výrazne znížili svoju vojenskú prítomnosť v Európe a Kanada ju úplne zrušila. Bezpečnostné prostredie sa po páde komunizmu dramaticky zlepšilo, a tak sa kanadskí vojaci vrátili domov. Po roku 2014 sa však aj Kanada rozhodla vojensky vrátiť do Európy.

vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl SR do Lotyšska musela schváliť Bezpečnostná rada, vláda aj poslanci parlamentu. Udialo sa to bez väčších vášní či problémov. O čom to vypovedá?

Som rád a považujem za veľmi dôležité, že prítomnosť Slovenska v najdôležitejšej aliančnej operácii sa nestala predmetom politického boja. Podpora išla naprieč koalíciou aj opozíciou.

Toto ma napĺňa optimizmom aj do budúcnosti v tom, že nech už bude vládnuť ktokoľvek, veľká miera kontinuity v tejto kľúčovej otázke našej bezpečnostnej politiky zostane zachovaná. Vnímam to tak, že pôjde o dlhodobú prítomnosť aliančných jednotiek v Pobaltí. 

o čo ide Severoatlantickej aliancii pri posilnenej prítomnosť NATO v Pobaltí?

Keď štáty strednej a východnej Európy vstúpili do NATO, bolo to v dvoch vlnách, v rokoch 1999 a 2004, členmi Aliancie sa zrazu stali aj krajiny, ktoré mali vzhľadom na svoju geografickú polohu blízko k Ruskej federácii.

Hovorím o Poľsku a pobaltských štátoch, teda Lotyšsku, Litve a Estónsku. Už vtedy tieto krajiny upozorňovali na to, že v záujme väčšej miery bezpečnosti by bolo dobré, aby Severoatlantická aliancia mala na ich území nejakú prítomnosť. V tom čase to však ešte nebolo aktuálne.

prečo?

Bezpečnostné prostredie bolo úplne iné. Aliancia sa sústreďovala na operácie mimo Európy, najmä v Afganistane.

20. marec 2019 Bratislava, Slovenská republika: Róbert Ondrejcsák (v strede) počas odovzdávania velenia Tímu pre integráciu síl NATO (NFIU) na Slovensku novoustanovenému veliteľovi.Martin Medňanský/SITA20. marec 2019 Bratislava, Slovenská republika: Róbert Ondrejcsák (v strede) počas odovzdávania velenia Tímu pre integráciu síl NATO (NFIU) na Slovensku novoustanovenému veliteľovi.

kedy sa to zmenilo?

V roku 2014, keď Ruská federácia napadla Ukrajinu a anektovala polostrov Krym. Medzištátna vojna sa vrátila na európsky kontinent. Štyri krajiny, ktoré boli v blízkosti Ruska, intenzívnejšie pocítili vojenskú aj politickú hrozbu zo strany Moskvy.

Ich žiadosti smerom k ostatným spojencom boli vypočuté, keďže už aj Západ pochopil, že ruská agresia priniesla zásadnú zmenu.

diskusia v rámci NATO sa začala na summite vo Walese v roku 2014 a na posilnenej prítomnosti sa členské krajiny definitívne dohodli v roku 2016 na summite vo Varšave. Čo nasledovalo?

Do Poľska a troch pobaltských štátov zamierili štyri medzinárodné prápory, pričom každú jednotku tvorí asi tisíc vojakov. V tejto súvislosti by som rád vyvrátil mýtus o tom, že Severoatlantická aliancia sa vraj zámerne posúva bližšie k ruským hraniciam a plánuje inváziu do Ruska.

„Nemyslím si, že Rusko má také nízke sebavedomie, že si myslí, že so štyritisíc vojakmi sa dá ohroziť jej bezpečnosť.“

to je častý hoax, ktorý šíria dezinformačné weby a prokremeľské propagandistické internetové stránky...

Kladiem si otázku, či si niekto dokáže predstaviť, že s približne štvortisícovým vojskom sa dá napadnúť krajina, akou je Rusko. Nehovoriac o tom, že na druhej strane hraníc sú desiatky tisíc ruských vojakov v útočných pozíciách. Vidíme teda obrovský nepomer.

tak aký význam má potom prítomnosť spojeneckých vojsk v Poľsku či Pobaltí?

Poskytuje týmto štátom určitý pocit bezpečia. Ak by sa niekto rozhodol, že podnikne nepriateľské kroky voči ktorejkoľvek z týchto krajín, tak nebude čeliť len estónskym, litovským, lotyšským či poľským vojakom, ale aj Britom, Francúzom, Slovákom, Nemcom či Španielom. Je to esencia kolektívnej obrany.

čo hovoríte na tvrdnia, že vojenská prítomnosť NATO v Pobaltí je len zbytočnou provokácia Ruska?

Ako môže provokovať niekto len preto, že má na svojom vlastnom území vlastných vojakov? Navyše, počet tých vojakov je obmedzený.

Nemyslím si, že Ruská federácia má také nízke sebavedomie, že si naozaj myslí, že so štyritisíc vojakmi sa dá ohroziť jej bezpečnosť.

Matúš Dávid/Peter Toman
Pozrite si aj celú reláciu .glóbus o tom, prečo sú slovenskí vojaci na misii v Pobaltí:

podľa viacerých vyhlásení ruských armádnych špičiek a ľudí z Kremľa si to však Moskva naozaj myslí...

To je len veľmi dobre cielená propaganda a súčasť informačnej vojny. Reálny argument to však nie je. Sú to predsa naši vlastní vojaci, spojenci, ktorí sú na našom území. Zabezpečujú našu vlastnú ochranu a nemajú žiadny útočný potenciál.

máme dostatok informácií o tom, ako vyzerá ruský vojenský stav na opačnej strane hraníc?

Samozrejme, vieme to. Tak ako Rusko má informácie o počtoch našich vojakov, tak aj my máme pomerne presné informácie o počtoch vojakov na ruskom území. Je tam obrovský regionálny nepomer.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite