Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iveta Radičová: Obávam sa o demokraciu

.martin Vančo .rozhovory

Dnes už je hádam jasné, prečo som pri súboji o vedenie generálnej prokuratúry kládla hlavu na klát. Hovorí v rozhovore pre .týždeň bývalá premiérka Iveta Radičová.

Iveta Radičová: Obávam sa o demokraciu SITA/Diana Černáková

keď sa obzrieme naspäť na posledných tridsať rokov, čo boli tie najdôležitejšie míľniky, ktoré formovali súčasnú podobu demokracie?

História je zradná v tom, že nemá bod nula. A ani u nás nebol rok 1989 bodom nula. Rok 1989 bol neporovnateľne rozdielny v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku. A to práve preto, aký príbeh sme mali za sebou pred momentom zlomu.

Ten náš príbeh bol príbehom 50. rokov, keď prišlo k znárodňovaniu, kolektivizácii, politickým procesom, lístkovému systému, k tomu ešte menová reforma, čiže veľké šoky pre celú spoločnosť. V 60. rokoch prišlo k ekonomickým otrasom celej spoločnosti, ktoré vyústili do pokusu o socializmus s ľudskou tvárou. 70. roky boli zlomením charakterov cez koleno v čase normalizácie a 80. roky boli poznačené kolapsom štátno-monopolistickej ekonomiky, ako aj nástupom perestrojky a Gorbačova do hry. 

Perestrojka alebo tzv. glasnosť, ktorá začala v Sovietskom zväze, znovu posilnila obrodné hnutie zo 60. rokov. Akonáhle otvoríte kohútik slobody, neudržíte totalitu. 

a míľniky po 1989?

Koniec vedúcej úlohy Komunistickej strany v Československu v novembri, vznik samostatnej Slovenskej republiky ako zlomový bod, potom Mečiarizmus, ktorý po štyroch rokoch s heslom „vládneme si sami“ skončil na kolenách v ekonomickom a politickom kolapse, doslova v krachu. 

Po ňom obdobie ťažkých reforiem, aby sme sa z čiernej diery Európy stali tigrom Európy a ďalší dejinný zlom – vstup do Európskej únie, NATO, OECD a eurozóny. To sú zásadné zmeny, ktoré boli predtým skoro nepredstaviteľné. 

tak sme prešli celé naše dejiny. Sú tam silné symbolické momenty. Je pre demokraciu dôležitejšie než symbolické momenty, postupné budovanie demokratických inštitúcií?

Často sa hovorí, že na budovanie demokracie je potrebné vybudovanie demokratických inštitúcií. Dnes vieme, že to nestačí. My sme vytvorili systém demokratických inštitúcií – nezávislý súdny systém, prokuratúru, políciu, Najvyšší kontrolný úrad SR alebo Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý vznikol až v roku 2000 ako reakcia na divokú privatizáciu. To je celý súbor nezávislých inštitúcií, ktoré mali garantovať transparentnosť, otvorenosť, kontrolovateľnosť moci. 

„Občania vždy ukážu varovný prst, keď moc prekročí všetky hranice do neakceptovateľnej podoby.“

Ako ukázali udalosti z posledných dvoch rokov, nie je pravda, že stačí vytvoriť demokratické inštitúcie. Demokratická inštitúcia nebude mať étos ochrany demokracie, pokiaľ nezabezpečíte mechanizmy a procesy fungovania týchto inštitúcií tak, aby sa nemohli spreneveriť svojmu zadaniu, pre ktoré boli vytvorené. Teda akonáhle dovolíte, že si ich sprivatizujú konkrétne politické štruktúry, v prepojení na ekonomické loby, tak demokratická inštitúcia sa stáva straníckou inštitúciou v prospech konkrétnych záujmových skupín. 

keď hovoríte o posledných dvoch rokoch, tak na jednej strane vidíme zlyhanie inštitúcií, na druhej strane sa prebudila občianska spoločnosť do nevídaných rozmerov a ukázalo sa, že minimálne táto zložka našej demokracie funguje. Stačí to? Dokáže občianska spoločnosť kontrolovať a naprávať demokratické inštitúcie, ktoré nefungujú?

To nie je ľahká otázka, lebo vzopätie občanov tu nemáme po prvý raz. Rovnako intenzívne protesty tu boli pred rokom 1998, aj po vypuknutí kauzy Gorila. Občania vždy ukážu varovný prst, keď moc prekročí všetky hranice do neakceptovateľnej podoby.  

Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.

A môžeme sa pýtať, či to vzopätie nie je neskoro, či by ten tlak nemal byť efektívnejší a intenzívnejší priebežne. To je ale zbytočná otázka. Ľudia vstupujú do ulíc a protestujú práve v okamihu, až keď inštitúcie zlyhajú a začínajú sa správať proti našim záujmom. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite