Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nečudujme sa, že rastie extrémizmus, keď štát nefunguje. Rozhovor o fašizme pred 100 rokmi a dnes

.tomáš Madleňák .rozhovory

Čo je to fašizmus a ktoré slovenské strany sú fašistické? Je hrozba, že raz prevezmú moc, reálna? Rozhovor s historikom a autorom knihy „Fašizmus“ Jakubom Drábikom.

Nečudujme sa, že rastie extrémizmus, keď štát nefunguje. Rozhovor o fašizme pred 100 rokmi a dnes SITA/Jozef Jakubčo Marián Kotleba počas príhovoru pri príležitosti spomienkového pochodu na vznik vojnového slovenského štátu, ktorý organizovala v Bratislave Slovenská pospolitosť. Bratislava, 12. marec 2011.

prečo ste sa rozhodli profesionálne venovať práve výskumu fašizmu?

Keď som študoval, zaujalo ma najskôr pri anarchizme a potom pri iných ideológiách, ako je možné, že niekto je pre ne schopný zabíjať. A ako je možné, že v medzivojnovom období toľko ľudí v slobodných a demokratických voľbách volilo fašistov, keď vieme, koľko ľudí kvôli nemu zomrelo.

avšak v medzivojnovom období, keď ich toľko ľudí volilo, zrejme nerozumeli, k čomu to bude viesť?

Práve to bolo to moje zistenie. Čítal som, čo hlásali, čo písali, ako vyzerala ich tlač. Fašistická vízia mohla vtedy pre veľkú časť ľudí vyzerať veľmi lákavo. Hlásali, že národ je v úpadku a samých seba prezentovali ako tých dobrých vlastencov, ktorí mu chcú pomôcť. Toto je pre časť populácie pomerne lákavá vízia, keď neprekuknú ten pravý genocídny charakter každej fašistickej strany. 

Aj dnes to vidíme pri náraste rôznych neofašistických hnutí. Ľudia nevedia, že skáču na lákavé heslá a čiernobiele riešenia sveta. Nevidia, čo je vlastne za tým. Že fašistické hnutia a režimy, ani v minulosti, ani dnes, nemajú žiadne riešenia.

ale majú predsa nejakú ideológiu a program.

V medzivojnovom období sa fašisti snažili ponúkať ako riešenie korporatívny alebo stavovský štát. Ukázalo sa však, že to nefunguje. V Taliansku sa oň snažili dlhé roky, ale napriek tvrdeniam propagandy sa to nepodarilo. V Nemecku sa o to ani nepokúšali. 

Dnes, keď sa pozrieme na súčasných fašistov, tak tiež nemajú žiadne riešenia. Čo chcú robiť napríklad so zdravotníctvom? Len sa vezú na vlne emócií, vyvolávajú strach a týmto lákajú voličov, ktorí nevidia za fasádu ľúbivých slov.

„Keď počúvame, že Orbán, Trump či Putin sú fašisti, nie je to tak. Ale sú to ľudia, ktorí majú autoritatívne tendencie.“

skúsme si to nejako zarámcovať. Čo musí politické hnutie spĺňať, aby sme o ňom mohli povedať, že je fašistické?

Fašizmus je ideológia postavená na presvedčení, že národ je v úpadku. Že kultúra je dekadentná, čím sú priam obsesívne posadnutí. Že politika je skorumpovaná, hospodárstvo nefunguje, celý systém nefunguje. Národ je na pokraji priepasti, do ktorej sa už-už ide zrútiť.

Fašisti samých seba stavajú do pozície akýchsi záchrancov tohto národa. Symbolizujú jeho znovuzrodenie a obrodu. A tá je možná iba tým, že sa národ očistí od nepriateľov, ktorí sú podľa fašistov za tento úpadok zodpovední.

V histórii to boli Židia, ale môže to byť ktokoľvek. V prípade československého fašizmu to boli Nemci, v prípade Slovenského fašizmu Maďari. Môžu to byť Rómovia, môžu to byť liberáli. Podstatná je predstava, že je tu nepriateľ a keď sa ho národ zbaví, nastanú svetlé zajtrajšky. Vytvorí sa nová spoločnosť, nový človek, ktorý už nebude potrebovať pluralitu strán. Nebude potrebovať demokraciu. Pretože už bude mať jednotný národ. A toto bude nová spoločnosť, v ktorej nebude žiadna pluralita, lebo nebude potrebná. Všetci si budú totiž myslieť to isté. Pretože ten, kto si myslí niečo iné, je nepriateľ, od ktorého treba národ očistiť.

Po roku 1945 fašizmus zmutoval. Čiastočne sa národ vymenil za rasu. Nehovoria o očiste národa, ale bielej rasy. Ale v princípe tento mýtus o znovuzrodení a ultranacionalizmus, ako dva kľúčové komponenty, zostávajú.

čiže toto je to, čo fašistické strany odlišuje od nefašistických? Pretože to, že politika je skorumpovaná, že spoločnosť sa nachádza na okraji nejakej priepasti, to sú pocity, ktoré môžu byť aj skutočné.

Samozrejme, táto časť rétoriky a ideológie fašistov je v mnohom aj správna. Nechcem povedať, že majú pravdu, ale v istých veciach sa nemýlia. Ale fašisti hlásajú, že národ je v úpadku vždy. V ktoromkoľvek období, od konca 19. storočia až dodnes. A iba oni majú riešenie.

„Nečudujme sa, že nám tu rastú rôzne extrémy. Ľudia strácajú dôveru v demokratické inštitúcie tak, ako ich stratili v tridsiatych rokoch v Nemecku a Taliansku.“

Ale na sile získavajú vtedy, keď toto ich hlásanie o úpadku vyzerá, že „aha, v tomto majú pravdu“. Čiže ak máme pocit, že národ upadá a že sme pred krízou, je väčšia šanca, že ľudia budú hlasovať za fašistické strany. Vždy to tak fungovalo a nie je náhoda, že nacisti sa dostali v k moci vtedy, keď bola vo Weimarskej republike skutočne zlá situácia.

Oslávte s nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.

Rozdiel medzi Adolfom Hitlerom a inými bol v tom, že on hádzal vinu za tento stav na niekoho iného. To nie vy, Nemci, za tento stav môžete. To spôsobil niekto iný a nie je to teda vaša zodpovednosť. Vtedy to boli Židia. A na toto sa istá časť populácie veľmi rýchlo chytá. Podobne to funguje aj dnes. Znova je tu strana alebo strany, ktoré tvrdia, že slovenský národ upadá, všetko je skorumpované. Čo je, samozrejme, do istej miery pravda. Ale oni tvrdia, že si za to nemôžeme sami, ale môže za to nejaký nepriateľ. Či už Rómovia, alebo Židia, aj keď o nich už nehovoria otvorene. Ale naznačujú to rečami o medzinárodných bankároch, priemyselníkoch a podobne. A oni sú zodpovední za všetko, bežný Slovák za nič nemôže, na vine je nejaký nepriateľ.

v súčasnosti máme skutočný problém s korupciou a mnoho ľudí to vníma tak, že spoločnosť je na nejakej hrane. Myslíte si, že by sa mohli na Slovensku alebo v Európe opäť dostať k moci?

Ja som optimista a som presvedčený, že fašizmus ako taký sa už nikdy nedostane k moci. Fašisti sú revolucionári. Chcú vytvoriť novú spoločnosť. Toto sa už nepodarí, lebo sme ako ľudstvo prešli nejakým vývojom a neviem si v Európe predstaviť, že by sa opäť presadil režim, ktorý by zakazoval akúkoľvek pluralitu názorov.

Dnes sme ale svedkami nástupu radikálnej pravice a populistických hnutí, ktoré používajú veľmi podobné prostriedky a rétoriku. Ale majú jeden zásadný rozdiel od fašistov. Fašisti odmietajú demokraciu. Radikálna pravica demokraciu neodmieta. Chce si ju však upraviť tak, aby sa udržala pri moci.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite