v rozhovore s predsedníčkou parlamentného Zahraničného výboru Katarínou Cséfalvayovou nájdete video, podcast a dočítate sa:
- prečo kríva slovenská diplomacia a zahraničná politika
- ako vníma krajiny V4 30 rokov od pádu komunizmu
- kto podľa nej zradil Kurdov na Blízkom východe
- aké ponaučenie by sme si mali vziať z brexitu
máme za sebou pätnásť rokov členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO), no podľa prieskumov verejnej mienky sa Slováci stále obzerajú na Východ. Je pre nás Rusko bezpečnostnou hrozbou?
Máme predsa dôkazy o tom, že Kremeľ robí politiku, ktorej cieľom je oslabiť či rozbiť našu jednotu v rámci EÚ či NATO.
Spomeňme napríklad anexiu ukrajinského polostrova Krym, kauzu Skripaľ či pokusy ovplyvňovať výsledky volieb vo viacerých krajinách alebo dokonca pokus o štátny prevrat v Čiernej Hore.
Putinovo Rusko naozaj je bezpečnostnou hrozbou, nehovoriac o prostriedkoch hybridnej vojny, ktoré využíva a o spojencoch, ktorých na Slovensku nachádza dokonca aj vo vysokej politike.
prečo niektoré politické sily na Slovensku spochybňujú, že patríme na Západ a ťahajú nás na Východ?
Je chyba, že sme prestali aktívne komunikovať výhody nášho členstva v EÚ a NATO. Na druhú stranu, medzi Slovákmi stále existuje akýsi historický optimizmus či nejaké romantické cítenie smerom k Rusku.
Tá rétorika je skutočne veľmi ľúbivá a na prvé počutie sa môže ľuďom zdať, že je aj veľmi atraktívna. Podľa kremeľskej propagandy má mať Slovensko dobré väzby so spojencami, ale nemalo by zabúdať ani na veľkého partnera na východe, s ktorým máme údajne čulé obchodné vzťahy a sme od neho ekonomicky závislí.
To síce nie je pravda, no ľuďom môže znieť pekne, že chceme mier a sme priateľskí na všetky strany.
čo na tom teda nesedí?
Musíme si uvedomiť, že garantmi našej bezpečnosti sú naši spojenci a Rusko odišlo od rokovacieho stola ako prvé. Mali sme viaceré formáty na dialóg, boli to rôzne platformy, cez ktoré sme chceli spolupracovať, ale Rusko sa rozhodlo porušovať pravidlá.
Najradšej a ako prvá by som hlasovala za zrušenie protiruských sankcií a obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom, ale žiaľ, v tejto situácii to nejde. Nie pre nás, ale pre politiku Moskvy
„Koaličné strany, najmä Smer-SD a SNS, začali strácať politické body a mylne sa domnievali, že by si ich mohli opäť nahnať lovom v populisticko-extrémistických vodách.“
ďalšou veľmocou, ktorá s nami nie vždy komunikuje férovo a podľa demokratických pravidiel, je Čína. Ako správne spolupracovať s komunistami z Pekingu?
Možno sa niekomu, napríklad českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, zdá pekné, že veľmoc, ako je Čína, chce s malým Českom bilaterálne obchodovať. To je však pasca, do ktorej by sme nemali spadnúť.
Vidíme, že Čína sa nás postupne snaží rozobrať cez rôzne formáty, napríklad prostredníctvom platformy 16+1 krajín strednej a východnej Európy, aby sme neboli jednotní.
ako sa môžeme brániť?
Musíme s Čínou komunikovať ako s rovnocenným partnerom, bez toho, aby sme si dávali náhubky či klapky na oči, tak ako si to Čína želá.
Zároveň musíme vystupovať jednotne ako Európska únia a nesmieme zabúdať na to, že takto dokážeme s Číňanmi rokovať oveľa efektívnejšie.
stúpencom nedemokratického čínskeho režimu je napríklad aj predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.