Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Poradca prezidentky Kubina: Najhoršie očakávania sa nenaplnili, s Ústavným súdom to dopadlo dobre

.štefan Hríb .rozhovory

Dostala prezidentka na výber dobrých kandidátov na sudcov Ústavného súdu? Bude Ústavný súd v novom zložení schopný chrániť právny štát na Slovensku? Dorástli sme už na rešpekt k ústave, štátu a ľuďom? V rozhovore odpovedá advokát a poradca prezidentky Peter Kubina.

Poradca prezidentky Kubina: Najhoršie očakávania sa nenaplnili, s Ústavným súdom to dopadlo dobre BORIS NÉMETH

parlament po trištvrte roku a po niekoľkých neúspešných pokusoch zvolil potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Peter Kubina celý tento proces sledoval a aj doň zasahoval svojimi pripomienkami, návrhmi a predstavami. Ako to podľa vás vlastne celé dopadlo?

Keď sa pozrieme na najpesimistickejšie očakávania, ktoré sa objavovali asi rok dozadu, môžem povedať, že to dopadlo celkom dobre. Tie najhoršie očakávania sa nenaplnili – či už z hľadiska zvolených osôb, alebo aj preto, že proces výberu kandidátov prebiehal podľa nových, lepších pravidiel.

najhoršie scenáre predpokladali zvolenie ľudí ako Juraj Sopoliga, Robert Fico či Monika Jankovská. Ak sa nemýlim, z tých najhorších kandidátov prezidentke nenavolili nikoho. Je to tak?

Je to tak. A tie „najvykričanejšie“ mená dokonca vypadli už v prvom kole.

odvrátená strana príbehu však spočíva v tom, že parlamentom neprešli ani tí najlepší kandidáti. To je tiež pravda?

Veľmi veľa kvalitných kandidátov skončilo už po prvom kole, lebo si povedali, že to nemá zmysel. Veľa dobrých osobností však zostalo v procese až do konca, vytrvali v boji. Bál som sa, že po prvej odsabotovanej voľbe tam zostanú už len nekvalitní kandidáti a práve na to koaličná väčšina čaká.  Aj vďaka tomu môžeme dnes hovoriť, že to dopadlo dobre – vzhľadom na okolnosti, dobu a na to, kto mal pri hlasovaní rozhodujúce slovo.

vy ste okrem iného poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť práva a spravodlivosti a najmä pre oblasť ústavného práva. Predpokladám, že budete s prezidentkou hovoriť o tom, ktorých kandidátov má vymenovať. Už máte predstavu, čo jej poviete?

Áno, celkom jasnú. Kandidátov bolo dokopy 18, lebo na Ústavnom súde sa uvoľnilo deväť miest. Traja však už boli vymenovaní, zostalo teda 15 kandidátov, z ktorých treba vybrať šesť.

keď sa pozriete na tých 15 mien, tak vnímate aspoň šesť z nich tak, že vynikajú?

Nebudem hovoriť o konkrétnych menách, ale človek má tendenciu rozdeliť kandidátov na tri skupiny. Na ľudí, ktorých označíme „určite áno“, potom na „šedú zónu“ a na „určite nie“.

vráťme sa k procesu voľby ústavných sudcov. Diskusia o tom, ako sa majú správne vyberať budúci ústavní sudcovia, trvala dlho. Zdá sa mi, že veľa dobrých návrhov nakoniec neprešlo. Ktoré neschválené návrhy vás najviac zaboleli?

Dvanásť rokov bolo jasné, že príde čas, keď naraz skončia deviati sudcovia. Najviac ma mrzí, že neprešiel návrh, podľa ktorého by sa funkčné obdobia sudcov nejako rozložili, aby v budúcnosti neskončila taká masa sudcov naraz, ale po trojiciach či štvoriciach. Malo by to zmysel aj v tom, že jedna politická garnitúra by nevolila tak veľa sudcov naraz. Mali sme na to pripravený mechanizmus, dokonca už aj v paragrafovom znení. Neprešlo to.

dôvod?

Politika. Bavili sme sa o tom s ministrom spravodlivosti a bolo nám povedané, že v politike sa veci nezdôvodňujú.

ale aj minister spravodlivosti musí vedieť, že nikdy nie je dobré, aby o celom Ústavnom súde rozhodla jedna skupina politikov, ktorá má v aktuálnej situácii väčšinu v parlamente.

Problém nebol v tom, že by to minister nechápal. Na prijatie takej zmeny však potrebujete parlamentnú väčšinu, v niektorých prípadoch aj ústavnú, a teraz na to jednoducho nebola politická vôľa.

voľbe pomohli verejné vypočutia jednotlivých kandidátov. Ukázalo sa na nich, že niektorí kandidáti sú natoľko nekvalitní, že ich stiahli aj tí, ktorí ich navrhovali?

Skôr to bolo tak, že taký kandidát nezískal potrebné hlasy a do ďalšej voľby už nešiel. Vypočutie slúži na to, aby potvrdilo to, čo je už o kandidátovi známe, alebo slúži na to, aby tam nekvalitný kandidát úplne „pohorel“. Hlavne pri prvom vypočutí bolo viac kandidátov, ktorí „zhoreli“. A podľa mňa verejné vypočutie viacerých zlých adeptov odradilo od toho, aby vôbec do kandidatúry išli.

„Fico reagoval len na otázky, na ktoré chcel, k otázkam opozičných poslancov sa staval pohŕdavo.“

ako sa také „zhorenie“ kandidáta na verejnom vypočutí prejavilo?

Najviac mi utkvelo v pamäti vypočutie pána Sopoligu a Roberta Fica. Ak by sa na ich vypočutie pozeral aj úplne neznalý človek, rozumel by tomu, že sú to nevhodní kandidáti a nemajú mentálne ani hodnotovo na to, aby boli ústavní sudcovia. Napríklad predseda Smeru reagoval len na otázky, na ktoré chcel, k otázkam opozičných poslancov sa staval pohŕdavo. 

Z celého vypočutia Roberta Fica vyplynulo, že celá voľba je len politika, tak to má byť, načo sa bavíme o odborných otázkach, poďme sa jednoducho dohodnúť. Fico dostal zaujímavú otázku: nakoľko je do dohody o sudcoch Ústavného súdu zaangažovaný on osobne. Neodpovedal na ňu, ale následná sabotáž volieb v parlamente sa dá vysvetliť len osobnou urazenosťou Roberta Fica, ktorý si síce nedokázal zabezpečiť zvolenie, ale dokázal voľbu aspoň blokovať.

čo vás šokovalo pri vypočutí sudcu Juraja Sopoligu?

Veľkú časť svojho prejavu venoval vysvetľovaniu, ako ho pozitívne ovplyvnilo pôsobenie v komunistickej strane a aké to vlastne bolo celé dobré.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite