album V penziónu Svět vyšiel len rok pred revolúciou, no v niečom táto nahrávka so slobodnou atmosférou predbehla svoju dobu. Ako sa naň pozeráte s odstupom času?
Nechcem, aby to znelo neskromne, ale vo svojej disciplíne ho pokladám za najlepší album, aký sa v Československu urodil. Začalo sa to tak, že som vystupoval v Televíznom klube mladých, bol to program pre mladých zväzákov, ktorý išiel v utorok popoludní. Sem-tam hrali aj pesničky. V tom okamihu si navzájom zatelefonoval pán Hapka s pánom Horáčkom, že toto je zaujímavý chlapec, mali by sme ho pozvať na album. Nedokázali sa spojiť, lebo jeden volal tomu druhému, ale nakoniec sa to podarilo. (Smiech.) Potom mi prišiel legendárny telegram: „Hapka, Horáček, Hegerová, Kocáb, Müller, souhlasíte?“ Bolo tam aj telefónne číslo. Vytočil som ho, ozval sa mi pán Horáček s tým, že ma videli v televízii a chcú mi ponúknuť spoluprácu. Zaskočilo ma to, v Českej republike som nebol známy.
čo bolo potom?
Vybral som sa za nimi s tým, že som nevedel, čo sa bude diať. Mali pre mňa pripravenú pesničku Štěstí je krásná věc. Podľa všetkého som ich zaujal do tej miery, že priamo v štúdiu mi ponúkli zaspievať Rozeznávám, ktorú považujem za najkrajšiu milostnú pieseň. Zároveň som s Hanou Hegerovou nahral aj Milostný dopis Haně Z. Takto sa začala naša spolupráca. Ani oni sami netušili, čo príde. Neskôr som sa dozvedel, že tam spieva aj Michael Kocáb, ktorého pokladali za najlepšieho šansoniéra, hoci bol etablovaný ako rocker. Podobne ako ja.
predtým, než sa vám ozvali, vedeli ste o nich ?
Áno, lebo pani Hegerová s nimi nahrala Potměšilého hosta. Bol okolo toho dosť veľký humbug. Vedel som, o koho ide, len mi nezišlo na um, že by mi mohli ponúknuť spoluprácu.
v penziónu Svět bol obrovský hit. Od toho albumu sa s vami ťahá povesť, že ste šansoniér, no dávnejšie ste mi povedali, že nie ste príliš nadšený, keď vás takto označujú.
Som naklonený každej spolupráci, ktorá sa podarí, či je to metal alebo šansón. Nikdy som s tým nemal problém.
„Môžem sa vyhovárať, koľko chcem, ale tragédia Jána a Martiny je obrovským fľakom na našich novodobých dejinách.“
dlhší čas trvalo, kým ste sa vrátili k Horáčkovým textom. Hovorí sa, že medzi vami prebehol nejaký rozkol.
Nepovedal by som. Veci sa trošku skomplikovali. Bola v tom finančná otázka. Album som naspieval za symbolickú korunu. Aj za nasledujúci album Citová investice som dostal symbolickú korunu, no zrazu sa ukázalo, že kým oni si vážili svoje finančné aktivity, financie druhých ich až tak nezaujímajú. A to nejde. Potom konštatovali, že sa zo mňa stala hviezda, a to je hlavne ich zásluha. Do istej miery je to pravda. No nerobíte to pre peniaze, ale za peniaze. Nenazval by som to problémom, s Petrom Hapkom pokračovali moje nádherné výlety po nočnej Prahe. Ani neviem, ako sme sa neskôr dostali k ďalšiemu albumu Richard Müller a hosté, len viem, že ide o album, ktorý si do dnešného dňa mimoriadne vážim.
čo vás baví na Horáčkových textoch?
Sú úplne iné. Sú to texty, ktoré si prečítate a nadchnú vás. Ako prichádzali jeho texty, cítil som, že je tu veľká príležitosť nahrať album s jeho textami a s mojimi slovenskými spolupracovníkmi. Tá spolupráca sa fakt vydarila.
michael Horáček je komplexná osobnosť. Kandidoval na prezidenta, má superúspešnú stávkovú kanceláriu a celý život píše texty. Ako ho vidíte?
Je to veľmi zvláštny človek. Mám k nemu aj isté výhrady, ktoré by som nerád špecifikoval. Nechcem to prehnať, ale Michal Horáček je do istej miery génius. Na jednej strane je to človek, ktorý vlastní stávkovú kanceláriu, na druhej strane je autorom textov ako Rozeznávám. Je to človek, ktorý vie všetko. Dlhšie sa odmlčal, no nedávno som sa dozvedel, že ide študovať ďalšiu vysokú školu. Neuveriteľné!
a čo Michael Kocáb? Toho musíte poznať už od čias Pražského výběru, nie?
Áno, ale jeho tvorbu som až tak dôkladne nesledoval, lebo ich koncerty bývali na poslednú chvíľu zrušené. Pamätám si na koncert, ktorý sa mal hrať v kulturáku Nivy v Bratislave. Michael prišiel na pódium a ľuďom povedal, že koncert je zrušený, no so sebou priviedol skupinu Abraxas, ktorá zahrala namiesto nich. Od začiatku bolo jasné, že je to človek, ktorý ide proti prúdu.
Hapka s Horáčkom mali zvyk, na ktorý pristúpili takmer všetci. Svoje pesničky nechali naspievať všetkým spevákom. Napríklad aj moju Rozeznávam naspieval Kocáb. Úžasné bolo to, že keď Kocáb počul moju verziu, povedal, že som ju naspieval lepšie, čo je u človeka jeho kalibru veľmi pozoruhodné. Ja som zas naspieval V penziónu Svět, no objektívne tvrdím, že som to nenaspieval dobre. Michael to spravil lepšie. Hapka s Horáčkom sa posúvali dopredu tým, že vždy najlepšiu verziu vybrali na album.
kedy ste sa vy dvaja stretli?
Na predrevolučnej autogramiáde, na ktorú nikdy nezabudnem. Sedeli sme v predajni platní na Václavskom námestí. Keď sme prichádzali zadnou uličkou, narazili sme na obrovský zástup ľudí. Nikto z nás napriek nášmu vlastnému sebavedomiu si nebol istý, či ľudia čakajú na nás. Sadli sme si a začali podpisovať. Michael mal pri sebe Rudé právo, kde bol veľký článok s titulkom Kto je Václav Havel? Fixkou, ktorou podpisoval album, dopísal „Hodnej kluk“ a noviny obrátil smerom na výklad, z čoho neskôr vznikla aj fotografia. Týmto smerom sa uberal od začiatku.
MAYO HIRC
zasvätil vás viac do sveta pražského disentu?
Nie, vtedy som to ešte neregistroval. Táto udalosť sa stala krátko pred revolúciou. Keď nakoniec prišla, bol to už iný fofr. Už sme išli do Prahy čítať stanovisko slovenských študentov a iné záležitosti.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.