Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odomykáme: Taliban by ma zabil, ak by som nebol ich špiónom

.michal Oláh .rozhovory

Patrí k etnickej menšine, tak ho nevzali na vysokú. Začal sa tým neuveriteľný príbeh, ktorý teraz pokračuje v gréckom utečeneckom tábore. Mohamed hovorí, ako ho väznil a mučil Taliban aj oficiálna afganská armáda. Ako ho v Iráne verbovali do sýrskej vojny, aj ako si kúpil fľašu vody za sto dolárov.

Odomykáme: Taliban by ma zabil, ak by som nebol ich špiónom Michal Oláh

ako dlho ste v utečeneckom tábore Moria a z ktorej krajiny ste utiekli? 

Volám sa Mohamed (celé meno má redakcia k dispozícii), som z Afganistanu a mám dvadsaťštyri rokov. Nie som si istý, kedy presne som prišiel do tábora, ale bolo to zhruba pred rokom a dvoma mesiacmi.

prečo ste utiekli z Afganistanu? Čelili ste doma prenasledovaniu alebo vojne?

Je veľmi ťažké o tom hovoriť. Odišiel som pred troma rokmi. Najskôr som prišiel do Iránu, čo bola najhoršia skúsenosť, akú som mohol zažiť. Prežil som veľmi zlé veci v Afganistane, preto som odtiaľ odišiel a v Iráne som opäť okúsil veľa zlého.

Viete, v Afganistane máme viac národností. Ja som Hazar (etnická menšina v Afganistane, pozn. red.) a okrem toho šiít. Každý u nás vie, ako sa tam takí ľudia ako ja majú. Je to veľmi zlé hlavne vzhľadom na vplyv Iránu na našu krajinu. Keď si z dvoch menšín naraz, nemôžeš žiť ako iní ľudia, nemôžeš ísť ani na univerzitu z dôvodu marginalizácie etnických a náboženských menšín. 

odkiaľ presne pochádzate? 

Nenarodil som sa v hlavnom meste, ale v provincii Ghazní. Žijú tam prevažne Paštúnski ľudia, ktorí nás Hazarov nemajú radi z viacerých dôvodov. Ide najmä o naše náboženstvo a národnosť. Študoval som na strednej škole kultúru. Keď som skončil školu, tak som chcel ísť na univerzitu, no pre situáciu v Afganistane sa to nedalo. 

Mal som devätnásť rokov a rozhodol som sa teda, že dobrovoľne vstúpim do oficiálnej armády. Bola to tá nová armáda po vstupe Američanov do Afganistanu. Volá sa Národná Afganská armáda, ktorá nechcela prijať Taliban. Po troch mesiacoch v armáde som začal rozmýšľať, čo tam budem ako vojak v hlavnom meste robiť. Nebola tam žiadna práca. Požiadal som preto, aby ma poslali do provincie Herát. Keďže po výcviku videli, že viem písať, čítať a mám gramotnosť, ponúkli mi administratívnu pozíciu. 

„V Afganistane niekedy hovoria, že Hazari nie sú moslimovia a nie sú Afganci, že sú zvieratá.“

v armáde ste teda nebojovali, ale pracovali len ako administratívny pracovník? 

Áno, pridelili ma do vojenského tábora ku skupine, ktorá mala podporovať ďalšie štyri vojenské skupiny. Bol to akoby medzitábor. Zbierali sme jedlo a oblečenie, ktoré potom išlo do ďalších vojenských táborov. Mojou zodpovednosťou bolo posielať tam aj zbrane a náboje. Pracoval som vo veľkom tíme, bolo nás okolo tridsaťdva vojakov. V rámci tej skupiny sme boli iba dvaja Hazari. 

čím sa Hazari vizuálne odlišujú od afganskej majority?

Hazari majú malé oči a ako šiíti by sa mali modliť päťkrát denne. Fyzický rozdiel je iba v očiach a trocha v dialekte.

čo sa udialo potom?

Pracoval som tam päť mesiacov. Občas sa vyskytli nejaké ťažkosti. Nikdy napríklad nezabudnem na meno jedného človeka z inej provincie, ktorý ma stále ponižoval a vravel mi, že som pes. V Afganistane niekedy hovoria, že Hazari nie sú moslimovia a nie sú Afganci, že sú zvieratá. Aj v našom náboženstve máme mesiac, ktorý voláme ramadán. Raz som mal počas ramadánu problém so žalúdkom, tak som si dal lieky, ktoré som tam dostal. Ten zlý človek ma za to zbil, že vraj nie som moslim, keď som cez ramadán zjedol lieky (plač).

užitie liekov predsa nie je počas ramadánu zakázané. 

To síce nie je, ale keď si ideš vziať tabletky, tak predtým musíš niečo zjesť a to bol problém. Ostatní vojaci ma začali tiež šikanovať, jeden vojak z iného vojenského tábora ma dokonca bodol nožom. (Po týchto vetách sme zostali takmer hodinu v mlčaní piť čaj, pozn. red.) 

riešili ste s veliteľom alebo iným zodpovedným človekom tieto incidenty? 

Môj veliteľ bol rovnaký a hovoril mi veľmi zlé veci – že nie som moslim a aby som odišiel preč. Poslali ma preto do ďalšej vojenskej skupiny mimo nášho vojenského tábora. Aj tam to bolo neznesiteľné.

armáda je predsa sekulárna inštitúcia, prečo u vás zohrávalo náboženstvo takú významnú rolu? 

V Afganistane nič nejde bez náboženstva. Všetko je to problém náboženstva. Ak nemáš správne náboženstvo, je tam ťažko žiť. 

aký bol život v druhom vojenskom tábore? 

V druhej vojenskej skupine som bol ďalších šesť mesiacov. Mal som tam na starosti iba zbrane. Pracovalo nás tam desať. Každý deň sme museli dve hodiny ráno a večer kontrolovať všetky zbrane, či niečo nezmizlo. Po jedenástich mesiacoch, čo som bol v armáde, som chcel ísť na dovolenku pozrieť rodinu. Preto, že som Hazar, nemohol som ísť na dovolenku po šiestich mesiacoch ako všetci ostatní. Rodina žila mimo mesta v dedine Karavari. Tam nie je žiadna armáda, ale všetko je v rukách Talibanu. Vláda tam nemá žiadnu moc, všetko kontroluje Taliban, ktorý funguje ako mafia. Ak pracuješ pre oficiálnu armádu alebo si učiteľ, Taliban ťa jednoducho zabije.

prečo Taliban zabíja príslušníkov regulárnej Afganskej armády? 

Pre nich znamená práca v armáde spoluprácu s Američanmi. Takže nie si moslim, lebo bojuješ proti Talibanu. V našej dedine som nemohol povedať, že som pracoval v armáde. Aj rodičia ma kryli, vraveli, že som bol v Iráne. Keďže som pracoval ďaleko od našej dediny, nikto nevedel zistiť pravdu. 

prečo vás potom Taliban uväznil?

Päť dní po mojom príchode domov prišiel Taliban a všetkých nás zatkli. Mojich rodičov prepustili, no mňa dali do väzenia. Niekto im povedal, že pracujem pre armádu. Tri dni ma vypočúvali, či som pracoval pre armádu. Strašne ma bili, ale ja som nepovedal pravdu. (dlhé mlčanie a plač)

Pohľad do najväčšieho gréckeho utečeneckého tábora Moria na ostrove Lesbos.Michal OláhPohľad do najväčšieho gréckeho utečeneckého tábora Moria na ostrove Lesbos.

Po troch dňoch išiel môj otec za miestnym šéfom Talibanu a pýtal sa ho, prečo ma zajali. Zbili aj môjho otca a presviedčali ho aby povedal pravdu s tým, že ak ju povie, tak ma možno z väzenia pustia.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite