Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jan Votýpka: Vďaka parazitom máme sex a vnímame krásu

.denisa Koleničová .rozhovory

Rozhodol sa bojovať proti dezinformáciám a hoaxom o parazitoch. Napríklad o tom, že migranti prinášajú do Európy infekcie. Parazitológ Jan Votýpka v rozhovore vysvetľuje, ktoré parazity sú pre ľudí nebezpečné alebo prečo vďaka nim dokážeme vnímať krásu a mať sex.

Jan Votýpka: Vďaka parazitom máme sex a vnímame krásu MICHAL SVÁČEK/MAFRA/PROFIMEDIA

parazit patrí do skupiny slov, ktoré v nás vyvolávajú negatívne emócie. A to napriek tomu, že len málo ľudí vie, čo všetko tento pojem zahŕňa. Aké organizmy dnes považujeme za parazitické? 

Vyzerá to ako jednoduchá otázka, no v skutočnosti je to veľmi komplikované. Závisí od toho, z akého uhľa pohľadu sa na to budeme pozerať – či z medicínskeho alebo biologického.

tak sa na to najprv pozrime z medicínskeho pohľadu.

V tom prípade sú parazity definované ako patogény u ľudí alebo živočíchov, ktoré patria medzi jednobunkové organizmy, červy alebo hmyz a roztoče.

a z pohľadu biológa?

Z pohľadu biológa je definícia parazitizmu omnoho širšia. Je to čokoľvek, čo žije dlhodobo na úkor niekoho iného. Ak sa na parazitizmus pozeráme zo všeobecného, ekologického pohľadu, potom medzi cudzopasníkov musíme počítať napríklad aj všetky vírusy. Tie totiž nedokážu žiť bez hostiteľskej bunky. Alebo sem zaraďujeme aj mnohé baktérie. Niekedy o ich existencii v našom tele ani nevieme, inokedy môžu vyvolať veľmi závažné ochorenia. Okrem toho, z pohľadu biológa nehovoríme len o patogénoch, ktoré sa nachádzajú pri ľuďoch alebo živočíchoch, ale aj pri rastlinách. V tom prípade sem patria aj vošky, svetlušky, molice, ktoré z rastliny sajú živiny.

to sa nám to poriadne rozšírilo...

A je to ešte omnoho zložitejšie, pretože parazit nemusí byť cudzopasníkom celý život. Môže ním byť len v určitej fáze svojho života. Z tohto dôvodu by sme za parazitov mohli pokladať aj všetky motýle, pretože ich húsenice dlhodobo žijú na rastline. Obhrýzajú ju, zakuklia sa a potom zmenia na motýľa. Samotný motýľ už nie je parazit, ale jeho húsenica je klasický cudzopasník. Ale preto, že parazituje na rastline, automaticky použijeme slovo škodca. V skutočnosti ide o parazitizmus. Napríklad pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je teraz často napadnutý zvláštnym motýľom, ktorý sa na naše územie dostal nedávno z oblasti Balkánu. Húsenica tohto motýľa neobhrýza list z vonkajšej strany, tak ako to poznáme, ale žije vnútri listu. Vytvára si chodbičky medzi pokožkovými bunkami a „vyjedá“ zelené bunky. To spôsobuje, že listy pagaštanu majú namiesto zelenej farby hnedú, a začnú opadávať omnoho skôr, než by mali. Definícia toho, čo je cudzopasník, je teda naozaj zložitá.

svet, v ktorom žijeme, je teda posiaty parazitmi? 

Áno, v okamihu, keď to budeme chápať v najširšom slova zmysle, tak na tomto svete pravdepodobne dominuje životná forma cudzopasníkov.

ako to, že ich je také veľké množstvo?

Je to dané tým, že väčšina z nich sa určitým spôsobom špecializuje na svojich hostiteľov. Nie je to tak, že každý parazit má vždy iba jediného hostiteľa. Existujú cudzopasníci, ktorí dokážu parazitovať na rôznych druhoch hostiteľov, či už príbuzensky blízkych alebo vzdialených. Ale stále platí, že existuje určitá špecializácia. To je dôvod, prečo sa na tejto planéte vyskytuje také veľké množstvo parazitov, pretože tu je aj veľké množstvo hostiteľov. A okrem toho, ani sám parazit nie je chránený od nákazy ďalším cudzopasníkom.

koľko z parazitov je úzko špecializovaných iba na človeka? 

Ak sa na to pozrieme z medicínskeho pohľadu a budeme počítať iba jednobunkové organizmy, červy alebo hmyz či roztoče, dostaneme malé číslo. Takých je asi šestnásť. Vo chvíli, keď začneme počítať aj baktérie, huby a vírusy, toto číslo sa výrazne zvýši.

ide teda o nepriamu úmeru. Čím je parazit menší, tým môže byť pre nás, paradoxne, nebezpečnejší...

Je to tak. Čím väčší parazit, tým pôsobí desivejšie. V skutočnosti sú však oveľa nebezpečnejšie tie malé. Tie nás dokážu zabiť. Ale nevzbudzujú v nás príliš veľké emócie, pretože si ich nedokážeme tak dobre predstaviť.

ak zostaneme pri tom klasickom, užšom ponímaní, nájdeme na našom území parazity, ktoré sú zo zdravotného hľadiska pre nás nebezpečné? 

Na našom území sa v podstate nebezpečným parazitom nakaziť nemôžeme, alebo len veľmi ojedinele. Existujú tu pásomnice (Cestoda), nebezpečné pásomničky, a to pečeňová (Echninococcus granulosus) a líščia (Echinococcus multilocularis), prípadne svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis). Počet nákaz sa však pohybuje len v jednotkách, možno pár desiatkach prípadov za posledných dvadsať alebo tridsať rokov. To znamená, že ročne sa nakazí naozaj len pár jedincov. Stále častá, hlavne v rôznych ubytovniach, internátoch a domovoch dôchodcov, je ešte zákožka (Sarcobtes scabiei), ktorá spôsobuje svrab. 

Parazity nikomu nedovolia, aby úplne ovládol ekosystém. My sme jediný druh, ktorému sa podarilo z toho vymaniť.

Nepríjemné sú pre nás vtáčie motolice (Schistosomitidae). Už z názvu je jasné, že hlavným hostiteľom sú vtáky, a nie človek. Avšak ich životný cyklus je zložitejší. Prvým medzihostiteľom je vodný slimák, po namnožení ho opúšťajú malé motoličky, ktoré plávajú vo vode a aktívne hľadajú svojho hlavného hostiteľa – vtáky. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že sa nás to netýka. Bohužiaľ to tak nie je. Malé motoličky sa totiž môžu pomýliť alebo môžu byť už zúfalé z neúspešného hľadania a ak sa s nimi stretneme vo vode – najčastejšie ide o otvorené plochy alebo kúpaliská – môžu zaliezť i do našej kože. Nemusíme sa však báť, že by v nás úspešne ukončili svoj životný cyklus a dostali sa nám až do cievneho systému, tak ako pri vtákoch. V našom prípade ich zlikviduje imunitný systém. Treba však povedať, že na mieste, kde motoličky zahynú, vzniknú malé pupáky, ktoré veľmi svrbia a ich zmiznutie trvá niekedy aj viac ako týždeň. Motoličky nie sú život ohrozujúce, ale rozhodne nám život komplikujú.

Omnoho viac sa na našom území nachádzajú menej nebezpečné parazity. Napríklad každý z nás mal určite skúsenosť so všami (Pediculus humanus capitis) alebo je pri dospelých jedincoch dosť rozšírený kožník (Demodex). Je to malý roztoč, ktorý žije vo vlasových alebo chlpových vačkoch, ale len veľmi zriedka sa prejaví nejakým ochorením.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite