Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Expert na extrémizmus Daniel Milo: Ak pristúpime na Blahove či Harabinove pravidlá hry, prehráme

.matúš Dávid .rozhovory

„Pozornosť, ktorú médiá venujú Ľubošovi Blahovi či Tiborovi Gašparovi, novej hviezde dezinformačnej scény, takýmto politikom len pomáha. Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby, pretože nereagovala na útoky štvrtej cenovej kategórie,“ hovorí odborník na hybridné hrozby a propagandu Daniel Milo.

Expert na extrémizmus Daniel Milo: Ak pristúpime na Blahove či Harabinove pravidlá hry, prehráme GLOBSEC/DANIEL MILO Daniel Milo je analytik, expert na hybridné hrozby a propagandu. Pôsobí ako šéf programu StratCom v think-tanku GLOBSEC Policy Institute.

v rozhovore s analytikom think-tanku GLOBSEC Policy Institute nájdete videá z diskusií časopisu .týždeň, podcasty a dočítate sa:

  • čo sa mu nepáči na slove tolerancia
  • ako hodnotí výtlak Blahu či Harabina
  • prečo si myslí, že pravda už nevyhráva
  • čo ohrozuje našu slobodu a demokraciu
  • na čom vyrástol Marian Kotleba

čo vám ako prvé napadne, keď sa povie tolerancia?

Nemám to slovo rád, pretože znie trochu ako klišé. Akoby sme my, osvietená biela väčšina, mali tolerovať všetkých ostatných. Viac sa mi páči slovo rešpekt. To znamená rešpektovať inakosť, rôznorodosť.

Zároveň mám rád aj férovosť, čo znamená rovnakým spôsobom pristupovať k ľuďom a uznávať, že nie všetci máme rovnakú štartovaciu čiaru.

viete nám to celé vysvetliť na nejakom konkrétnom príklade?

Nedávno som predával auto a úplne náhodou som ho predal Rómovi. Býva neďaleko Bratislavy a živí sa ako murár. Hovoril mi o tom, ako sa stretáva s automatickou nedôverou ľudí. Keď niekomu pomáha s prestavbou domu, prvý deň si niektorí majitelia zoberú voľno a pozerajú sa na jeho partiu robotníkov, ako pracujú.

Druhý deň prídu až popoludní a na tretí deň už len zavolajú. Muž, ktorý rozpráva inteligentne, má vzdelanie a firmu, sa teda pri svojej práci stretáva s predsudkami a prvotnou nedôverou len preto, že je Róm. Vždy to trvá nejaký čas, kým my ako majorita dokážeme prekonať tú zažitú predstavu o Rómoch.

„Ľudia, ktorí pred dvadsiatimi rokmi bili niekoho na uliciach, dnes robia politiku.“

na menšiny často útočíme aj na sociálnych sieťach. Prečo sú ľudia na internete odvážnejší, drzejší a neboja sa používať ani nenávistný slovník?

Existujú o tom mnohé výskumy. Ide o to, že ľudia sa na internete správajú inak ako v bežnom živote. Na sociálnych sieťach padajú bežné normy správania, ktoré máme naučené, ako napríklad, že nesmieme niekomu vulgárne nadávať alebo len tak tykať. Pravidlá slušného správania na sieti neplatia.

Druhým dôvodom je pocit, že sú s tým svojím názorom vo väčšine. To im dodáva odvahu ventilovať si frustráciu a povedať aj veci, ktoré by z očí do očí nikomu nepovedali. Nadávať na nejakých abstraktných Rómov či utečencov je niečo úplne iné ako keď sa pozeráme na svojho suseda či konkrétnu rodinu zo Sýrie.

mení sa miera extrémizmu a radikalizmu v našej spoločnosti? V roku 2001 ste prišli do organizácie Ľudia proti rasizmu a začali ste sa týmto témam venovať.

Pred tými takmer dvadsiatimi rokmi to bolo úplne iné. Do organizácie Ľudia proti rasizmu som nastúpil ako právnik, chodil som na policajné výsluchy, zastupoval som poškodených a videl som dobité hlavy aj zlomené ruky po útokoch neonacistov v Bratislave, Hlohovci, Nitre či Trnave. Vtedy bolo násilie v uliciach rozšírené a mnohí z tých neonacistov dnes sedia v oblekoch v parlamente. Alebo minimálne niektorí ich sympatizanti.

čo sa odvtedy zmenilo?

Dnes policajné štatisticky ukazujú, že tento typ násilných prejavov ustúpil do úzadia. Zmenili sa totiž formy radikalizmu. Fyzické násilie v uliciach sa postupom času, aj vďaka aktivite polície, podarilo nejakým spôsobom dostať pod kontrolu.

Pretransformovalo sa to však do verbálnej nenávisti na sociálnych sieťach či na internete a táto vlna následne prešla do politických posolstiev. Veľmi obrazne povedané: ľudia, ktorí pred dvadsiatimi rokmi bili niekoho na uliciach, dnes robia politickú kariéru.

„Tzv. kultúrne vojny vnímam ako taktiku politikov, ktorí sa snažia rozoštvávať spoločnosť.“

ako je to možné?

Extrémisti pochopili, že takýto typ ideológie a nenávistných názorov má vysokú mieru podpory a má aj politický potenciál. Toto určite pochopil Marian Kotleba ešte v roku 2009 v Šarišských Michaľanoch, keď ležal na zemi spútaný po zásahu polície. Video z tohto zásahu, inak nesprávne spracované a interpretované médiami, bolo jedným zo základov jeho budúcej kariéry.

kde sa to v nás berie? Nie sú všetky nenávistné prejavy, tzv. kultúrne vojny a démonizácia menšín či utečencov iba jednou veľkou chybou v spôsobe komunikácie? Prečo ležíme v zákopoch a ostreľujeme sa?

Jedným z hlavných dôvodov je technologická zmena.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite