na pražskej Letnej protestovalo proti vláde vyše štvrť milióna ľudí. Ako ste sa cítili, keď ste tam stáli?
Hana Strašáková: Vyšli sme na pódium, aby sme zaspievali hymnu a vtedy som pocítila veľký nával emócií, triasla som sa a chcelo sa mi plakať. Všetky tie protesty totiž sprevádza jeden spoločný menovateľ – slušnosť. A tí ľudia tam stáli spolu, spájal ich spoločný cieľ a ochota rozprávať sa o situácii v krajine. Bolo to neskutočné.
Dávid Pásztor: Nikdy som na vlastné oči nič podobné nevidel. Bol som za posledný rok na viacerých demonštráciách, ale toto bolo pre mňa niečo úplne nové. Nevnímam to ako protest proti systému, ale za zachovanie jeho hodnôt. Tí ľudia tam stáli, pretože sa boja, že prídu o to, čo už majú.
tridsať rokov od Nežnej revolúcie má Česko premiéra s minulosťou spolupracovníka ŠtB. Podobal sa veľký júnový protest v niečom na demonštrácie z konca roku 1989?
Jindřich Šídlo: Ja to porovnávanie nemám veľmi rád, pretože dnešná situácia je úplne iná. Miloša Zemana ani Andreja Babiša nám nepriviezli ruské tanky. Zvolili si ich Česi vo voľbách. Nezažívame revolúciu, ale najzreteľnejšiu dezilúziu časti verejnosti, ktorá má už príliš dlho pocit, že je na porazenej strane. Vidíme aroganciu aj neznášanlivosť. Andrej Babiš urobil zo štátu zajatca svojich osobných problémov. A to je predsa len niečo iné, ako keď sme protestovali proti Jakešovi s Husákom. Dnes to nemôže mať taký rýchly a jednoznačný koniec ako v roku 1989.
václav Klaus sa musel ospravedlniť za to, že uveril konšpirácii z dezinformačných webov a tvrdil, že na demonštráciu zvážali zadarmo zaplatených ľudí. Čo si o tom myslíte?
HŠ: Václav Klaus by sa mal ospravedlniť aj za veľa iných vecí. Samozrejme, že sme tam nezvážali ľudí. Naopak, sami sa nám ozývali, že zorganizujú cestu autobusom, ktorú si každý sám zaplatí. Aj my sme si sami platili cestovné náklady alebo obed.
čo vás motivuje? Prečo to robíte?
HŠ: Mojou ambíciou je udržať systém. Chceme do politiky a spoločnosti opätovne vniesť slušnosť. Politici, ktorých sme volili, sa nám musia zodpovedať, a tak máme právo ozvať sa, keď sa nám niečo nepáči. Nechcem vstupovať do politiky, ale stretávať sa s ľuďmi, počúvať ich, rozprávať sa a diskutovať. Nie som v nejakej bubline ani pod vplyvom nejakej politickej strany.
dajú sa súčasné protesty v Česku porovnávať s vlaňajšími demonštráciami na Slovensku, ktoré nasledovali po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej?
DP: Nie, tam vidíme úplne inú spoločenskú atmosféru aj cieľ protestov. Zatiaľ čo my sme chceli minulý rok dosiahnuť dôkladné vyšetrenie vraždy, odhalenie páchateľov a vyvodenie zodpovednosti, v Českej republike nechcú demonštranti nikoho trestať ani nič vyšetrovať. Chcú mať len istotu, že sa ich justičný systém neobráti hore nohami. Podobnosť však vidím v tom, že sa začali aktivizovať obyčajní ľudia, ktorí možno boli dosiaľ apatickí a mysleli si, že to nemá zmysel.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.