prečo už nekandidujete za poslanca Európskeho parlamentu a čo budete robiť po návrate na Slovensko?
Vo februári budúceho roka nás na Slovensku čakajú parlamentné voľby a naša spoločnosť čelí veľkému súboju. Výmena strany Smer-SD visí vo vzduchu a ja sa idem naplno venovať týmto voľbám.
aký silný je v Štrasburgu či Bruseli hlas jedného europoslanca zo Slovenska?
V prvom rade je to hlas slovenského voliča, ktorý má obrovskú váhu. Vzhľadom na to, koľko má Slovensko obyvateľov v porovnaní s inými, väčšími krajinami Európskej únie, nás v europarlamente zastupuje veľa europoslancov.
A zas tým, že u nás býva volebná účasť taká nízka, stačí na zvolenie jedného europoslanca oveľa menej hlasov ako napríklad v Taliansku. Slovenský volič má teda omnoho väčší vplyv.
čo však samotný politik, ktorého voliči zvolia? Môže zamiešať kartami alebo niečo reálne zmeniť?
Je toho veľa. Najmä, ak sa stane spravodajcom či tieňovým spravodajcom nejakej smernice, má relatívne veľký vplyv na jej finálne znenie.
Každý poslanec europarlamentu môže zároveň hľadať väčšiny a má k dispozícii rôzne nástroje. Váha jedného europoslanca je však dosť malá na to, aby niečo vnútil celej EÚ.
„Slovenskí politici nemajú vážny záujem na vyššej účasti, to je iba nariekanie pred voľbami.“
prečo máme o vás, europoslancoch, niekedy pocit, že ste akoby neviditeľní? O vašej aktivite v Európskom parlamente veľa hovoria aj základné ukazovatele ako počet vystúpení, množstvo položených otázok či účasť na rokovaniach. V roku 2016 ste napríklad priznali, že vaše hodnotenie a dochádzku ovplyvnila predvolebná kampaň pred marcovými parlamentnými voľbami na Slovensku...
Spomedzi slovenských europoslancov som podal najviac pozmeňovacích návrhov, asi tisícdvesto, z ktorých reálne aj tristo alebo štyristo prešlo. Som so svojou aktivitou spokojný a môžem poukázať aj na konkrétne výsledky.
existuje „diktát Bruselu“ alebo je táto fráza len ďalší „úspešný trik populistov na balamutenie ľudí,“ ako píše Vladimír Šnídl vo svojom texte na Denníku N?
Stávajú sa prípady, a nie je ich málo, že sa domáci politici a členovia vlády v niečom vyhovárajú na Brusel, a pritom niekoľko mesiacov predtým s tým sami na rôznych rokovaniach súhlasili.
K diktátu Bruselu však došlo napríklad pri kvótach, keď bolo väčšinovým hlasovaním doslova násilne pretlačené prerozdelenie 160-tisíc migrantov. Nakoniec na to neprišlo, lebo sa krajiny vzopreli, ale je to dôkaz, že ten diktát existuje.
Ľudovít Vaniher/SITAPodľa europoslanca a šéfa strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka existuje „diktát Bruselu“ a Slovensko členstvom v EÚ stratilo časť suverenity.
vedeli by ste uviesť aj nejaký ďalší príklad?
Ďalším príkladom je smernica o obmedzeniach legálnej držby zbraní. Je to nerešpektovanie princípu subsidiarity, čím mám na mysli to, že Európska únia miestami rieši veci, ktoré by riešiť nemala, pretože si ich vedia vyriešiť aj členské krajiny. Vtedy je slovo diktát na mieste.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.