robili ste v reklame, pedagogiku ste neštudovali. Čo presne vám v biznise chýbalo, že ste sa rozhodli odísť?
Zmysel. Bolo skvelé vytvárať hodnotu pre danú firmu, no chcel som ísť viac do hĺbky. V mojom hodnotovom rebríčku bola práca v reklame veľmi nízko. Túžil som vytvárať hodnotu, ktorej verím, že je správna. Kedysi som robil animátora u saleziánov. Vždy mi na mladých záležalo a práca s nimi mi chýbala. Najväčšie bohatstvo krajiny spočíva v ľuďoch, a keď nebudeme mladých správne rozvíjať, neposunieme krajinu vpred. Mal som túžbu k tomu prispieť a vnímal som to ako veľkú výzvu.
ako reagovali vo firme?
Šéf mi povedal, že ak je to otázka peňazí, vieme sa dohodnúť. Vysvetlil som mu, že o peniaze nejde, ale že je to moja vízia, ku ktorej ma volá srdce. Dokonca sa mi stala vtipná príhoda s majiteľkou firmy. Povedala mi, že jej je ľúto, že odchádzam, a že ak som chcel znížiť plat, stačilo povedať. Avšak potom dodala úžasnú vec. Ubezpečila ma, že sa môžem kedykoľvek vrátiť. Dostal som obrovskú istotu. Odišiel som v januári a pol roka som testoval, či som sa rozhodol správne. V škole sa mi zapáčilo a následne som sa zapojil do Komenského inštitútu. Rok som potom pôsobil ako nepedagóg, ktorý aj učil, pretože na mňa nevyšiel úväzok. To je finančne ešte horšie ako učiteľ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.