stretávame sa v centre Kyjeva, neďaleko známeho bulváru Chreščatyk. Od revolúcie na Námestí nezávislostí uplynulo päť rokov. Na čo si vždy spomeniete, keď prechádzate Majdanom?
Zakaždým mi napadne, že práve na tomto mieste sa zmenil osud našej krajiny. To miesto je dôležité z hľadiska histórie aj spravodlivosti, a to nielen pre Ukrajincov, ale tiež pre celý svet. Tam sa totiž zmenila podoba spolupráce medzi Európou a Ukrajinou či Európou a Ruskom.
z ktorej časti Ukrajiny pochádzate?
Narodil som sa na Kryme a detstvo som prežil na vidieckom severe polostrova. Keď som mal osemnásť rokov, presťahoval som sa do Simferopola, hlavného mesta. Vyštudoval som finančníctvo a niekoľko rokov som pracoval v banke ako vedúci účtovník. Môj život sa však od základov zmenil, keď som stretol jednu občiansku skupinu mladých ľudí. Ich dobrovoľnícke hnutie ma veľmi inšpirovalo, pridal som sa k nim a neskôr som ako dobrovoľník pracoval aj pre ďalšie mimovládne organizácie.
prečo dnes žijete v Kyjeve a nie na Kryme?
Po ruskej anexii som si uvedomil, že bude lepšie, ak z polostrova odídem, pretože moja politická identita ani názory neladia s tamojším režimom. Počas okupácie som po Kryme chvíľu sprevádzal novinárov a na vlastné oči som videl rozličné situácie. Spočiatku som bol vystrašený, nikto totiž nevedel, čo sa deje. Bežní obyvatelia Simferopola, ale aj vojaci čelili ozbrojeným okupačným jednotkám bez označenia.
Po tom všetkom, čo som videl a zažil, môžem dnes jasne vyhlásiť, že to takzvané krymské referendum z marca 2014 bolo len obyčajnou fikciou. Neuznávam ho a neverím ani jeho výsledkom. Zúčastnil som sa aj na niekoľkých zhromaždeniach Euromajdanu na Kryme, ale nebol som vodcom demonštrácií ani som verejne nerečnil. Iba sme tam spolu s priateľmi protestovali, pretože sme to považovali za dôležité.
päť rokov od ruskej okupácie ukrajinského polostrova niektorí európski politici, vrátane členov slovenského či českého parlamentu, navštevujú Krym, stretávajú sa s ľuďmi zo sankčných zoznamov a legitimizujú tamojšie orgány. Zároveň spochybňujú agresiu Putinovho režimu a odmietajú tvrdenia, že Moskva porušila medzinárodné právo a hrubo zasiahlo do suverenity Ukrajiny. Čo by ste im ako rodený Krymčan odkázali?
Vyrástol som na Kryme, ale mojou vlasťou je Ukrajina, nie Rusko. Rád by som však ešte raz zdôraznil, že referendum na Kryme v roku 2014 bolo sfalšované a nemožno ho uznať. Na hlasovacom lístku nebola ani len uvedená možnosť ponechania autonómnej republiky Krym ako súčasti Ukrajiny. Boli tam len otázky, či ste za to, aby sa Krym stal integrálnou súčasťou Ruskej federácie alebo či ste za obnovenie krymskej ústavy z roku 1992, umožňujúcej odtrhnutie územia od Kyjeva.
Navyše, okupanti a proruské orgány na Kryme neumožnili medzinárodným pozorovateľom vstup ani monitoring referenda. Ľudia nemohli slobodne vyjadriť svoj postoj, boli hrubo porušené ich práva. Všetkým tým schvaľovateľom anexie Krymu by som preto odporúčal, aby najskôr umožnili ľuďom slobodne vyjadrovať svoje názory, a potom sa prihovorili za možnosť slobodne hlasovať o budúcnosti Krymu pre všetkých obyvateľov Ukrajiny. Ak niekto hovorí po rusky alebo má ruské korene, to ešte neznamená, že sa necíti byť Ukrajincom.
„Referendum na Kryme v roku 2014 bolo sfalšované a nemožno ho uznať.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.