Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je to temný film

.peter Bálik .anton Vydra .rozhovory

Do kín prichádza jeho prvý celovečerný film inšpirovaný vraždou Daniela Tupého. Volá sa Ostrým nožom a je najmä o otcovi, ktorému zabijú syna. Ako ten film vznikal, čo hovorí o našej spoločnosti a čo má byť jeho cieľom? Odpovedá režisér Teodor Kuhn.

Je to temný film BORIS NÉMETH

po menších študentských filmoch stojíš teraz pred prvým veľkým celovečerným filmom. Kým sa k nemu dostaneme, ako si sa vlastne dostal k réžii?

Môj nástup do života bol trochu oneskorený. Na strednej škole ma vzdelanie ani politika nezaujímali. Prišiel som domov spotený zo skejtu, šiel som spať a na druhý deň znova. Na výšku som sa hlásil s vedomím, že pôjdem na najľahšie prijímacie pohovory, aké nájdem.

to bola vtedy podľa teba réžia?

Áno, tam chceli iba film a poviedku. Pri skejte sme si robili videá, to mi prišlo ľahké a čítal som veľa beletrie, tak to druhé tiež. Mal som predstavu, že film vie asi zrežírovať každý, veď kameraman natočí, herec zahrá a režisér čo? V tom som sa trochu mýlil. Prijali ma len preto, že sa im páčil môj film, z vedomostného testu som mal jeden bod z desiatich. Potom ma profesori dosť tvrdo kresali, keď som niečo nevedel. A to bolo dobré.

prečo?

Lebo som si až vtedy, okolo dvadsiatky, začal uvedomovať, že naokolo je aj nejaký širší svet, nejaká politika, spoločenské problémy, kontext. V študentskej tvorbe som zachytával svet dospievania, aký som zažil: točil som o pouličnej komunite, ako nás naháňali náckovia, ako veľa kamarátov skončilo na drogách, padli do kindergangov, obchodu s drogami, záložne, výklenky. To boli moje témy.

kedy si sa odstrihol od vecí, ktoré boli riešením tvojich osobných zážitkov, a prešiel si k témam, ktoré majú širší presah?

V jednom momente som si uvedomil, že film pre kiná nie je lacná záležitosť a skladajú sa naň aj občania tejto krajiny. Mal by teda niečo vrátiť spoločnosti, ktorá si ho, takpovediac, zaplatila. Film by z môjho pohľadu mal slúžiť ako spoločenská sebareflexia. Trochu sa aj bojím, či som sa v tomto smere až priveľmi neutvrdil a nevnímam to celé trochu zúžene.

poďme teda k filmu Ostrým nožom. Je to snímka voľne inšpirovaná kauzou vraždy Daniela Tupého. V roku 2005, keď Daniela zavraždili, si mal sedemnásť. Vnímal si vtedy, že sa stalo niečo spoločensky desivé?

Vnímal som to, ale v rámci svojej uzavretej komunity. Bežne sme chodievali štyria-piati chalani skejtovať na Istropolis alebo do Sadu Janka Kráľa, a zrazu sa odniekiaľ vyrojilo tridsať náckov. To sa už dnes nestáva, vtedy to bolo bežné. Zrazu všetko stíchlo a potom niekto zakričal: „Utekajte!“ Dostali sme občas aj bitku, nie do krvi, len sme schytali kopanec do chrbta, vzali sme skejt do rúk a zdrhli kade ľahšie. To bolo všetko. Zrazu Daniela Tupého zabili kúsok od miesta, kde sme sa každý deň stretávali. Vtedy sme sa dosť zľakli. Nechodili sme veľmi z domu, ostalo ticho.

chodili ste do Sadu Janka Kráľa skejtovať aj potom?

Áno. Toho, čo sa v spoločnosti dialo po vražde, sa totiž vyľakali aj náckovia a takmer úplne sa vtedy vyparili. Vtedy bola Bratislava bez náckov a my sme sa cítili najslobodnejší.

čo ťa priviedlo k tomu, že si si tému Danielovej vraždy vzal za látku celovečerného filmu?

Vždy som to cítil hlboko v sebe, bolo to osobné. Jakub Viktorín, producent filmu, bol pankáč a mal v minulosti podobné skúsenosti s náckami. V tej téme bolo zároveň veľa nášho, ale malo to aj celospoločenský presah.

no dobre, ale náckovia v tom boli ten nepriateľ, ktorého si zažil na vlastnej koži. Druhý nepriateľ bol skrytejší: skorumpovaní politici, súdy, vyšetrovatelia. Kedy ti to došlo, že to nie je iba o náckoch?

Od začiatku sme vedeli, že niečo v systéme nie je v poriadku, ale naplno nám to došlo až pri prieskume. Vedeli sme, že je v tom korupcia, ale nevedeli sme presne, aké mala prejavy a dôsledky. Pôvodne sme chceli robiť film o skorumpovanom policajtovi, ale potom prišiel náš český dramaturg Ruda Suchánek a povedal: „Kluci, vždyť to je příběh těch rodičů.“ Najskôr sme nechceli, zdalo sa nám, že to bude nuda. Čoskoro sme pochopili, že ten film musí scitlivieť diváka a dať mu tú hroznú možnosť byť v koži rodiča, ktorý príde o svoje dieťa. Preto je hlavnou postavou tohto filmu otec a to, čím si prešiel. Až vtedy sme si, paradoxne, uvedomili, aké to má politické konotácie.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite