Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Martin Slobodník: Univerzity v tej skúške obstáli

.martin Mojžiš .anton Vydra .rozhovory

Tvrdí, že obraz vysokých škôl nepoškodil ani tak samotný plagiát predsedu parlamentu, ako skôr jeho obhajoba zo strany ministerky školstva. Univerzity sa museli ozvať. A je presvedčený, že rigorózne konania by sme už mali zrušiť. Prodekan a zvolený dekan Filozofickej fakulty UK Martin Slobodník.

Martin Slobodník: Univerzity v tej skúške obstáli BORIS NÉMETH

predseda parlamentu je usvedčený podvodník, ministerka školstva ho bráni infantilnými nezmyslami, ale tí dvaja nie sú jediní vinníci v kauze plagiát. Akú úlohu hrá v tejto kauze celkový stav slovenskej akademickej obce?

Vnímam tú kauzu v dvoch rovinách. Jednou je vzťah Andreja Danka a Univerzity Mateja Bela, presnejšie jednej jej konkrétnej fakulty, ktorá v tomto rigoróznom konaní zohrala svoju rolu. Je tam viac dôležitých momentov: jednak pokusy zo strany fakulty celú vec zatajiť, ale aj reakcia Andreja Danka na správu, ktorú neskoršie vypracovala zodpovedná komisia. Druhá rovina, pre mňa dôležitejšia, je zľahčovanie kauzy plagiátorstva od ministerky Lubyovej napríklad pseudoargumentom o chýbajúcich úvodzovkách. Ministerka Lubyová sa tvári, akoby vtedy bola nejaká iná doba. Nie je to pravda, akademické štandardy, princípy a piliere akademickej práce, ktoré sú platné dnes, boli platné nielen v roku 2000, ale už v roku 1900 i predtým. Takáto rétorika je nebezpečná preto, lebo devalvuje vo všeobecnosti celé vysoké školstvo na Slovensku a uráža mnohých vrátane mňa, ktorí ukončili svoje vysokoškolské vzdelanie poctivo. A nás je väčšina. Na rozdiel od Andreja Danka, ktorého rigorózna práca je – ako vieme z tej veľmi podrobne spracovanej správy komisie Univerzity Mateja Bela – jednoznačný plagiát.

nie je zvláštne, že takýmto absurdným spôsobom argumentuje práve ministerka školstva a bývalá členka predsedníctva SAV?

To je pre mňa nepochopiteľné. Pre nás, ľudí z akademického prostredia, je renomé či povesť niečo, čo si nesieme so svojou pedagogickou a publikačnou činnosťou a je to pre nás takmer posvätná vec, s ktorou sa nezahráva. No pani ministerka už nehovorí ako akademička, ale ako politička a nominantka Slovenskej národnej strany. Tým absolútne rezignovala na akékoľvek akademické štandardy, ktoré jej samej museli byť dobre známe v čase, keď písala svoje záverečné práce. A iste sú jej napokon dobre známe aj dnes. Jej výroky sú však neprijateľné nielen z akademického, ale aj z politického hľadiska. Keď vezmeme do úvahy úbytok študentov, ktorí sa radšej rozhodli študovať v zahraničí, najmä v Českej republike, tak je to od nej neospravedlniteľný a neakceptovateľný krok. Škody, ktoré napáchala vo vzťahu k akademickej obci a k obrazu vysokoškolského vzdelania na Slovensku, sú podľa mňa len ťažko napraviteľné.

lenže to nie je kauza len týchto dvoch ľudí. Oni môžu pokojne rozprávať také nehoráznosti, pretože cítia, že im to prejde. Sme zrejme jediná krajina na svete, kde politik také obvinenie ustojí, neodstúpi a ešte aj uvažuje o kandidatúre na prezidenta. A to nie preto, že by bol celkom odtrhnutý od reality. Práve naopak, vie, že spoločnosť mu to dovolí.

Uvidíme, netrúfam si predpovedať, čo všetko je spoločnosť pripravená tolerovať. Ten plagiát je istotne dôležitý, no z hľadiska iných škandálov, o ktorých takmer denne počúvame, to pre mnohých určite nie je hlavná správa dňa. Keď si vezmeme len to, čo sa deje v réžii SNS na ministerstve obrany alebo na ministerstve školstva v súvislosti so stimulmi na vedu, tak plagiát naozaj nie je to najdôležitejšie zlyhanie pána Danka a pani Lubyovej. Nie je to však ani zanedbateľná vec a nemyslím si, že táto kauza sa už skončila. Andrej Danko bude so svojím plagiátorstvom konfrontovaný znova a znova, či už bude kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky alebo pri výkone jeho súčasnej verejnej funkcie.

on však už má za sebou jednu podobnú skúsenosť, a to je bozkávanie kapitánskych výložiek. V prieskumoch verejnej mienky mu to poškodilo, no napokon mu ľudia odpustili a jeho popularita opäť vzrástla. Prečo by to malo byť v tomto prípade inak? Dovoľujú si len to, čo si dovoliť môžu.

Áno, ale tá podpora vychádza od voličov alebo potenciálnych voličov SNS. Ani jeho voliči však na jar 2016 nevedeli, že sa k titulu JUDr. dostal nečestným spôsobom.

ale to nie je len záležitosť SNS a jej voličov. Takýchto vecí sa dopustili aj viacerí vysokopostavení akademici. Inými slovami, Andrej Danko ukázal, aké to naše vysoké školstvo do značnej miery je.

Tu by som trochu oponoval. Vieme predsa, že aj v takej zabehnutej demokracii a v takom kvalitatívne vyššom akademickom prostredí so stáročnou tradíciou, aké je napríklad v Nemecku, sa dejú podobné veci, aj plagiáty. V nijakej krajine totiž nie je vysoké školstvo proti plagiátom imúnne. Nemyslím si preto, že kauza Andreja Danka by mala byť obrazom vysokého školstva u nás, dokonca nie je ani obrazom Univerzity Mateja Bela, ale iba obrazom konkrétnej fakulty v konkrétnom čase. Určite to nehovorí nič o nejakom rozklade vysokého školstva u nás, lebo tým by sme iba akceptovali argument ministerky školstva, že takto vyzerá štadardný spôsob získavania titulov, prinajmenšom pred devätnástimi rokmi. Proti tomu nahlas protestujem.

„Škody, ktoré ministerka školstva svojím konaním napáchala, sú len ťažko napraviteľné.“

my tvrdíme iné: Danko tú prácu možno vôbec nenapísal ako plagiát, ale ju kúpil ako hotový text. Je to podvod, a tak sa na to treba pozerať, ale takéto podvody sa, žiaľ, robia aj dnes. Andrej Danko je reprezentantom spôsobu, ktorý je u nás pomerne rozšírený.

Nevieme, či ju kúpil ako hotový text. Hovoríme tu však o veľmi špecifickom druhu rigoróznych prác a titulov, ktoré už mali byť podľa môjho názoru dávno zrušené a dnes už by nemali mať nijaké miesto v sústave akademických titulov v Slovenskej republike. Je to rezíduum socializmu, ktoré si tu udržiavame a mali by sme sa s ním už rozlúčiť. Právnická fakulta UK teraz vydala vyhlásenie, že z 2 400 rigoróznych prác, končiacich sa titulom JUDr., sa iba dve stratili. Nie je dôležité, že sa tie dve stratili, ale že je ich za dvadsať rokov 2 400. To je v priemere 120 prác za rok.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite