Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zuzana Čaputová: Môj život je služba

.štefan Hríb .rozhovory

Zuzana Čaputová je druhá výrazná žena po Ivete Radičovej s ambíciou stať sa prvou prezidentkou. Jej rozhodnutie ovplyvnila nespravodlivosť, s ktorou celý život bojuje a túžba slúžiť všetkým ľuďom bez rozdielu. Sme už natoľko progresívni, aby sme si v Prezidentskom paláci vedeli predstaviť ženu?

Zuzana Čaputová: Môj život je služba BORIS NÉMETH

pred rokom a pol sme tu sedeli s jednou dámou, ktorá bola právničkou a advokátkou vo Via Juris a iných organizáciách venujúcich sa rôznym kauzám. Uvažovali ste o vstupe do verejného života. Teraz tu sedíme so Zuzanou Čaputovou, kandidátkou na prezidenta Slovenskej republiky. Prvá otázka nemôže byť iná. Takže rovno prezidentka? Prečo?

Áno. Je to veľký skok, ale pred viac ako polrokom som sa rozhodla prijať túto výzvu. Súvisí to s celým mojím profesijným životom. Ako právnička som sa venovala právnym službám ľuďom po celom Slovensku. Myslím, si že ako prezidentka by som túto službu mohla vykonávať s väčšou váhou a dopadom. Súvisí to aj s tým, že v prezidentskom úrade by mal byť človek, ktorý svoj život zasvätil službe a výkon tohto mandátu bude prirodzenou kontinuitou. Zároveň si myslím, že by to mal byť človek, ktorý tomu úradu rozumie a nemusí sa všetko nové učiť. V rámci svoje právnej praxe som sa venovala aj analytickej práci a riešila nefunkčnosť orgánov verejnej moci. Zároveň by tam mal byť človek, ktorý odolá tlakom. Vo svojom živote som musela čeliť mnohým výzvam, vlastnému strachu a myslím, že som obstála. Preto som sa rozhodla ponúknuť sa do tejto služby.

nedávno som sa rozprával s viceguvernérom českej banky Mojmírom Hamplom aj o tom, prečo sú v Česku aj na Slovensku vo vedení politických strán priemerní ľudia. Podľa neho keď veci fungujú, tak kvalitní, tvoriví a zodpovední ľudia nejdú do politiky, ale realizujú sa vo svojich povolaniach. Znamená vaše rozhodnutie ísť do verejného života, že to tu nefunguje?

Presne tak. Moja prax súvisela s poznávaním krajiny a problémov ľudí, ktoré súviseli s fungovaním spravodlivosti. Na základe tohto poznania som presvedčená, že to tu nefunguje dobre. Nefunguje vždy včas a voči všetkým rovnako. Zároveň sme svedkami korupčných káuz, otvoreného a jednoznačného klamstva vo verejnom živote a politike. Sme svedkami, že zdroje, ktoré sa rozkradnú cez korupciu, chýbajú vo verejných službách. Ako krajina stojíme na križovatke, a preto je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorým sa darilo vo svojich profesiách, šli do verejného života. Ako advokátka som pred sebou neustála odpoveď, prečo sa vyhýbam verejnej službe v politickom živote. Desať rokov som tomu odolávala a stále som si hovorila, nech to robia druhí.  Keď si to povedia všetci ľudia, ktorí nie sú na politický život odkázaní a nejdú do politiky ako do služby, tak tá krajina vyzerá tak, ako vyzerá. 

k samotnej kandidatúre. Na Slovensku máme dlhodobo problém, že kvalitní ľudia nechcú ísť do politiky, lebo je špinavá a neférová. No posledný rok registrujem zmenu. Zaujímaví ľudia idú do regionálnej či veľkej politiky, čo je perfektné. Vo vašom prípade kritici povedia: Hneď na prezidentku, veď to by mal byť vrchol kariéry. Ten by mal mať za sebou veľa politických zápasov, ktoré v prezidentskej funkcii zúročí. Vraciam sa k svojej otázke. Nebolo by lepšie, keby ste boli ministerkou spravodlivosti?

Myslím si, že funkcia prezidenta nemá byť za odmenu. Nemá byť výsledkom celoživotného snaženia a kreditu, ktorý človek na záver dostane. Myslím, že je to rola, ktorá má dispozíciu byť aktívna, kreatívna a nápomocná pre krajinu. Preto je dobré, keď sa jej ujme niekto, kto má novú energiu a kto, naopak, nie je poznačený zlými stereotypmi politického života. Napokon, prezident Andrej Kiska, ktorého vnímam ako najlepšieho prezidenta z doposiaľ všetkých prezidentov, čo sme mali, túto paradigmu absolútne narúša. Je to človek, ktorý prišiel z vonkajšieho prostredia, nemal žiadnu politickú skúsenosť, dokonca si dovolím tvrdiť, že mal menšiu mieru politickej skúsenosti ako ja, keďže som sa ako advokátka venovala nielen jednotlivým kauzám, ale aj analytickej robote v prostredí orgánovej verejnej moci či legislatívnej práci. Napriek tomu je to prezident, ktorý svoj mandát vykonával doposiaľ najlepšie. Pohľad, ktorý ste spomenuli, je legitímny, ale v tejto funkcii má byť človek, ktorý má ochotu a chuť slúžiť, ktorý svojím doterajším životom vo verejnom priestore ukázal, že dokázal odolať tlakom a vedel sa pod tlakom rozhodnúť správne, ktorý sa vyjadroval k veciam, ktoré boli dôležité a mal názor a odvahu ho vysloviť. 

„Funkcia prezidenta nemá byť za odmenu. Je to aktívna, kreatívna rola.“

v týchto voľbách boli vygenerovaní traja dobrí kandidáti. Vy, František Mikloško a Robert Mistrík. Ale stala sa ešte jedna vec, a to je taktika, možno až intriga. Robert Mistrík dal na začiatku do kampane veľa peňazí, stal sa známejším a začal viesť v prieskumoch verejnej mienky. Tým pádom povedal, že vediem a vy dvaja sa vzdajte v môj prospech. Boli ste aj v takej situácii, že aj medzi kladnými hrdinami sa robia neférové kroky? Ako sa z toho dá elegantne vyjsť?

Ešte je predčasné uvažovať alebo vzdávať sa základe bilbordovej kampane a percent vyplývajúcich z doterajších prieskumov, ktoré pracovali s menami kandidátov, z ktorých mnohí nekandidujú ani nebudú kandidovať. Tie čísla sú iné. Navyše, rozdiely medzi nami neboli tak závratne obrovské. Sú to veci, ktoré sú ešte pohyblivé. Na základe faktorov, ktoré máme k dispozícii, je predčasné o tom uvažovať. Ja som viazaná zodpovednosťou voči krajine a to je apel, na ktorý ste narážali, ak by do druhého kola postúpili dvaja kandidáti nedemokratických hodnôt. Túto zodpovednosť si od začiatku uvedomujem. Možno zo všetkých kandidátov o tejto možnosti hovorím najotvorenejšie. Pre mňa je dôležité, aby v úrade bol niekto dobrý a kvalitný. Úrad je dôležitejší než moje osobné ambície. Na druhej strane som viazaná zodpovednosťou od ľudí, ktorí do mňa vložili dôveru. Od zberu podpisov, zbierky na kampaň, darov jednotlivcov. Mám zodpovednosť aj k misii, kvôli ktorej som do toho išla, a tou je téma práva a spravodlivosti, ktorú reprezentujem. To sú všetko veci, ktoré zvažujem. Máme ťah na bránu, v kampani robíme, čo sa dá a chceme uhrať čo najlepší výsledok. To je moje stanovisko. Zatiaľ nevidím, prečo ho nejako meniť. 

osobne beriem výzvu vzdať sa ako ranu pod pás vám obom. Vy to beriete ako?

Prekvapilo ma to. Najmä to načasovanie. Ešte sa neudiali žiadne verejné diskusie okrem tej júnovej, kde by som sa mala možnosť stretnúť s pánom Mistríkom. Na tých ostatných sa nezúčastnil, čiže ešte neprišlo k súťaži hodnôt, ideí a názorov, ako úrad uchopiť a ako mu slúžiť. Až po takej súťaži vidím dôvod spraviť také rozhodnutie, respektíve reflektovať to, ako sú rozdané karty, aby sme neohrozili vyšší cieľ. 

občas sa hovorí, že prezident nemá až také právomoci a dôležitejšie sú parlamentné voľby. V niečom je to pravda, lebo parlamentné voľby rozhodujú o parlamente, zákone a vláde. Na druhej strane, udalosti z februára 2018 ukázali, aký dôležitý je prezident. Keby tam nebol Andrej Kiska, tak všetko je inak. Aj vy vnímate funkciu prezidenta ako dôležitú pre Slovensko a prečo? 

Vnímam ju ako kľúčovú. Je to jedna z kľúčových postáv slovenského verejného života, a to jednak pre krízové momenty, ktoré ste naznačili, keď je veľmi dôležité, kto v tom úrade je. Ale aj pre bežný život, pre bežné riešenie kompetencií, ktoré prezident má. Je pravda, že okruh prezidentských právomocí je limitovaný, ale zasa nie je slabý. Keď v tom človek vie čítať a uchopí svoju právomoc aktívne, tak môže byť pomerne silná. Zároveň má prezident celkom slušné pole pôsobnosti tým, že ako verejná autorita púta pozornosť, či už médií alebo verejnosti, na témy, ktoré považuje za dôležité. Nič mu nebráni v tom, aby organizoval debatu a inicioval riešenie konkrétnych spoločenských problémov. Či sú to systémové nastavenia justičných orgánov alebo je to otázka Ústavy, jej úpravy a ochrany pred nekonečnými úpravami zo strany politikov, ktoré sú účelové. Je to jeho aktivita, byť pri ľuďoch, tak ako som pri nich bola doposiaľ v právnej praxi. Nič by mi ako prezidentke nebránilo, aby som bola v teréne všade, kde treba a aby ma bolo počuť prostredníctvom prezidentského mandátu. Keď človek rozumie tomuto úradu, tak ho naozaj môže využívať v prospech veľkých zmien, iniciovať ich v zahraničnej či vnútroštátnej politike. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite