patrím ku generácii, ktorá už od mladosti automaticky zaraďuje k tradíciám Vianoc ešte jeden, dalo by sa povedať novodobý zvyk, a to sledovanie filmu Pelíšky. Kultovú snímku spätú s kruhom rodiny už takmer dve dekády milujú Česi aj Slováci. Je to pre autora pocta či prekliatie?
Bol by som pokrytec, keby som tvrdil, že ma to neteší. Nikto z nás ale netušil, že ten film bude mať taký fenomenálny úspech. Keby sme vedeli, čo za tým je, možno by sme sa to pokúsili zopakovať. Je to malý zázrak.
obľúbenosť tomu filmu nemožno uprieť, to je fakt. Spomínate si však ešte na to, čo o ňom po premiére písali kritici?
Je pravda, že niektorí prijali Pelíšky s rozpakmi a hodnotili film kriticky. Jedným z argumentov bolo, že sa snažíme lakovať minulosť na ružovo.
a nie je to predsa len pravda?
Podľa mňa došlo k nedorozumeniu, pretože ten film sa vyjadruje určitým žánrovým kódom a podľa toho sme volili aj príbeh. Tón nostalgickej komédie určila už predloha, zbierka poviedok s názvom Hovno hoří spisovateľa Petra Šabacha. Práve tá kvázi kronika sporov medzi pubertiakom a otcom, vojakom z povolania, dala filmu ironický pohľad. V prípade niektorých kritík a interpretácií preto podľa mňa došlo k omylu v tom, čo od takéhoto hraného filmu očakávať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.