ako dlho žijete na Slovensku?
Prišiel som sem pred štyrmi rokmi. Predtým som žil v Egypte.
aká bola situácia, keď ste odchádzali z Egypta?
Všetko bolo v poriadku. Pracoval som v päťhviezdičkových hoteloch v Hurghade, dokonca aj v najlepších z nich. Spočiatku som bol na pozícii demi chef de partie, neskôr na pozícií šéfkuchára, až kým som neprišiel sem za priateľkou.
aká bola reakcia vašej rodiny, keď sa rozhodli odísť na Slovensko?
Spočiatku mi hovorili, že to bude pre mňa ťažké, že tu budem sám. A mali pravdu. Nikdy som si nemyslel, že opustím svoju krajinu. Nie som ten typ. Začiatky tu boli veľmi, veľmi ťažké.
muselo to byť pre vás náročné, keďže všetkých priateľov ste zanechali v Egypte. Našli ste si nových priateľov?
Zopár kamarátov tu mám, ale nie veľa. Väčšinou priateľov z práce.
čo vás priviedlo na kuchársku dráhu?
Ukončil som školu a hľadal si prácu. Začínal som v jednej malej reštaurácii v Káhire. Vypracoval som sa z najnižších pozícií až po manažment. Po desiatich rokoch som odišiel a začal pracovať v hotelových reštauráciách, celkovo som v nich strávil 14 rokov.
študovali ste za kuchára?
Nie, naučil som sa to sám. Vzdelanie mám len základné. V Egypte vtedy až tak na škole nezáležalo. Keď ste mali školu, bolo to ok, keď ste ju nemali bolo tiež ok (úsmev). Teraz už kuchársku školu potrebujete. Varenie však vždy bolo mojím hoby, milujem to, nikdy som v inej brandži nepracoval. Vždy som bol kuchárom.
pracovali ste v jednej z najlepších reštaurácií v Žiline ako vysokopostavený kuchár. Prečo ste sa rozhodli odísť a založiť si svoj vlastný podnik?
Nevedel som dobre po slovensky, preto som nemohol byť šéfkuchárom, inak by som ním bol. Ak neviete po slovensky, nemáte tu šancu rásť. Keďže mám veľa dobrých nápadov, chcel som svoj vlastný biznis. Zároveň som tiež cítil, že tu chcem niečo vybudovať a znamenať.
je to lepšie, ako byť zamestnancom?
Nie. Je to ťažšie a oveľa. Keď pracujete, nestaráte sa o to, či váš zamestnávateľ má na výplaty. Ja musím robiť a premýšľať o všetkom. Reštauráciu máme zatiaľ štyri mesiace a odvtedy som si neoddýchol. Pracujem každý deň. Keď by som aj mal oddychovať, píšem menu a premýšľam, ako svoj biznis vylepšiť.
ako sa vám darí?
Nie je to zlé. Naša reštaurácia je zatiaľ na piatom mieste v rebríčku najlepších reštaurácií v Žiline. V google recenziách máme zatiaľ skóre 4,6 hviezdy.
„Nemám rád, keď majú ľudia z jedla strach.“
aká je podľa vás na Slovensku konkurencia v oblasti gastronómie? Je veľká v porovnaní s Egyptom?
Nie je veľká, ale ja konkurenciu až tak neriešim. Snažím sa robiť svoj biznis ako viem a v ňom byť, čo najlepším. Časom by som chcel získať päť hviezd.
po tom ako ste založili reštauráciu, sa na google objavilo niekoľko zlých hodnotení, niektorí ľudia dokonca hovorili, že vás chcú cielene poškodiť. Ako to vnímate?
V čase, keď sme zakladali reštauráciu, teda začínali, nám ľudia dávali rôzne komentáre. Narážali na to, že máme len dve, tri hviezdičky... Mohlo ísť tiež o problematického zákazníka. Bral som to ale veľmi citlivo, pretože si nemyslím, že som urobil niečo zle nejakému zákazníkovi, prípadne konkurencii. Nemyslím si ale, že to bolo cielené. Je ťažko povedať, nakoľko sú tieto recenzie objektívne.
prečo by ľudia mali navštíviť práve vašu reštauráciu, v čom ste iní od konkurencie?
Varím jedlá z viacerých krajín, nielen slovenské. Nemám totiž rád, keď sa varí len jeden špecifický druh jedál, prípadne jedna kuchyňa. Snažím sa u nás raziť cestu medzinárodných pokrmov. Mám veľa skúseností z hotelov a pre mňa: moja skúsenosť = moja reštaurácia. Keďže moja skúsenosť je medzinárodná, razím túto cestu. Výhodou je tiež, že som zároveň kuchár aj majiteľ, väčšinou to tak nebýva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.