ak vyše štyridsaťročný športovec oznámi ukončenie kariéry, nemalo by to byť prekvapenie. U teba to však predsa len trochu prekvapenie je. Takže začnime otázkou: prečo koniec a prečo práve teraz?
Už rok nehrám pre zranenie a keďže sa to neuzdravilo, asi treba skončiť. Ja osobne som nemal v pláne oficiálne niečo vyhlasovať, vyhlásil to klub. A prečo teraz? Mali pocit, že by bolo dobré urobiť nejaké verejné poďakovanie, tak sme sa dohodli, že keď tu teraz bude hrať Slovan s Vladom Országhom na lavičke, tak že to urobíme na tom zápase.
pred nejakým časom mi tvoja žena Zuzka hovorila, že málokto si vie predstaviť, čo pre teba znamená hokej. A ilustrovala to na príklade tvojej hry s nejakými chlapcami vonku na Silvestra. Vraj si jej pri tom pripadal ako najšťastnejší človek na svete.
Presne viem, o čom Zuzka rozprávala. To sme si urobili s chalanmi také winter classes, hrali sme na otvorenom klzisku na dedine a bolo to krásne. Mojím šťastím je, že niečo, čo sa začalo ako koníček a skončilo ako práca, ma stále rovnako bavilo. Celý čas som to mal neskutočne rád a stále to mám rád. A keby som nemal problémy so zápästím, tak by som pravdepodobne hral ešte ďalej, až pokým by som úplne neodpadol.
príčinou konca hráčskej kariéry je teda zranenie, nie vek?
Ale to súvisí s vekom. Ja by som ešte hral, vedel by som si nájsť nejakú rolu v mužstve, a veď aj so zraneniami som dokázal hrať, ale to telo už mi nedovolí.
pričom voľakedy ti toho dovolilo veľa. Stanley cup si napríklad získal so zranenou nohou aj rukou.
No, vtedy to bolo asi až príliš. Mal som roztrhnutý meniskus, natrhnutý bočný väz na kolene a k tomu ešte také problémy so zápästím, že som trénoval len s dlahou, iba na zápasoch som bol bez dlahy. Ale aj vtedy ma to neskutočne bavilo. Na Stanley cupe si možno viac vážim tú cestu k nemu ako samotný fakt, že ho mám.
dá sa porovnať Stanley cup a titul majstra sveta? Čo z toho je vrchol kariéry?
Určite Stanley cup. Aj tým, že to prišlo až na záver mojej zámorskej kariéry, ale nielen tým. Stanley cup je jednoducho hokejový grál. Ale, samozrejme, keď sme vyhrali majstrovstvá sveta, tak to bolo úchvatné iným spôsobom. Ja som ako chlapec vyrastal na československej reprezentácii, pre mňa neboli vzormi držitelia Stanley cupu, ale naši majstri sveta. Takže vyhrať majstrovstvá bolo fantastické a ak k tomu pripočítame, ako žila tá krajina hokejom a ako nás privítala, tak to bolo niečo nádherné. A titul s Bystricou na konci kariéry bol tiež super. Bol to historicky prvý titul a finále play-off sa nám podarilo vyhrať až na tretí raz. A keďže bystrický klub je pre mňa srdcovka, tak to tiež bolo veľmi emocionálne.
slovenský titul je pre teba tiež taký dôležitý?
Isteže. Ja som dosť prirastený k Slovensku a vždy pred sezónou, keď som mal ísť do Ameriky, tak som to dosť zle znášal a nechcelo sa mi. Keď som tam nakoniec prišiel a začal som hrať, tak tá radosť z hry ma pohltila, ale tie odchody zo Slovenska bývali ťažké.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.