Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenská dobrovoľníčka na Balkáne: Keď ste nikdy nestretli migranta, ako ho chcete pochopiť?

.matúš Dávid .rozhovory

Balkánska migračná trasa je ťažšie priechodná, no nelegálne cesty stále existujú. A to len nahráva prevádzačom, hovorí Slovenka Patrícia Artimová. Už tri roky pomáha migrantom priamo na Balkáne. Ako hodnotí situáciu na chorvátsko-bosnianskych hraniciach? A čo si myslí o zaťatých odporcoch migrácie?

Slovenská dobrovoľníčka na Balkáne: Keď ste nikdy nestretli migranta, ako ho chcete pochopiť? Milan Votypka V novom centre pre migrantov v Bosne sú dostupné aj zdravotné prehliadky.

prečo ste sa rozhodli pomáhať utečencom?

Priviedol ma k tomu môj osobný aj profesionálny záujem o problematiku migrácie, špeciálne v oblasti Balkánu. Bolo to veľmi prirodzené až žiaduce rozhodnutie. Po prvý raz som ako dobrovoľníčka pôsobila na takzvanej balkánskej trase v októbri 2015. Bolo to vo vtedy veľmi kritickej oblasti hraničného prechodu Berkasovo-Bapska medzi Srbskom a Chorvátskom.

na Balkáne pôsobíte v rámci spolku dobrovoľníkov s názvom Pomáháme lidem na útěku (PLNU). Ako vznikol a čo je jeho cieľom?

Za formálny dátum vzniku je považovaný rok 2016. Ako neformálna skupina však boli členovia spolku aktívni už od augusta 2015, keď bola organizovaná prvá dobrovoľnícka pomoc v krízových miestach na Balkáne. Cieľom je najmä pomoc migrantom a zároveň miestnym obyvateľom pri zvládaní vzniknutej situácie v miestach najviac zasiahnutých migračnou krízou. K čiastkovým činnostiam je tiež možné zaradiť monitorovanie situácie, analytickú činnosť, organizovanie prednášok či poskytovanie informácií.

Migranti sa v oblasti Bihaća zdržiavajú najmä v priestoroch bývalého internátu v Borići.Patrícia ArtimovaMigranti sa v oblasti Bihaća zdržiavajú najmä v priestoroch bývalého internátu v Borići.

najskôr ste pôsobili v Srbsku. Čomu ste sa tam od roku 2015 venovali?

Treba povedať, že v priebehu posledných troch rokov sa aktivity dobrovoľníkov postupne menili, a to podľa toho, ako sa kríza vyvíjala. Na jeseň 2015 išlo predovšetkým o poskytovanie nevyhnutnej humanitárnej pomoci, teda distribúciu oblečenia, hygienických potrieb, potravín, zdravotnú starostlivosť. Neskôr sa k tomu pridala aj psycho-sociálna podpora. Ale taktiež sme sa venovali organizácii na hraničnom prechode Berkasovo-Bapska. Na konci roka 2017, keď bolo oficiálne ukončené naše pôsobenie v teréne a my sme odovzdali činnosti do rúk miestnych aktérov, sme sa už venovali aj organizácii voľnočasových aktivít pre migrantov, distribúcii hygienických potrieb a prevádzke práčovne.

odkiaľ pochádzali migranti, ktorým ste dennodenne pomáhali?

Ich pôvod bol rôzny. Spočiatku išlo najmä o početnejšie skupiny ľudí zo Sýrie alebo Iraku. Ku koncu roka 2017 už prevažoval skôr osoby z Iránu, Afganistanu a Pakistanu. V srbských centrách sa tiež vyskytli migranti z Kuby, Maroka, Somálska, Bangladéša či Nepálu. Dôležitým faktorom je ale aj miesto pôsobenia dobrovoľníkov. Mám na mysli to, že balkánskou trasou vo všeobecnosti neprechádza veľa migrantov z Afriky, ale prirodzene prevažujú imigranti z Blízkeho východu či Ázie.

Squat v Bosne.Patrícia ArtimovaSquat v Bosne.

začiatkom tohto leta ste sa presunuli do Bosny a začali pracovať v Bihaći?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite