v týchto dňoch uplynie vašich sto dní v pozícii ministerky. Rozhodnutie prijať túto funkciu ste vysvetľovali tým, že ak chce človek niečo zmeniť, musí prijať aj veľkú výzvu. Zvládate ju? Darí sa vám niečo meniť?
Ja a všetci zamestnanci ministerstva robíme každý deň všetko preto, aby sme niečo zmenili. Lenže milión krokov tu znamená často len jeden malý krôčik vonku. Zmena, ktorú pacienti pociťujú len ako minimálnu, nás často stojí enormné úsilie. Dovolím si však tvrdiť, že výsledky našej práce už vidno. Nedávno som bola otvárať najnovší špičkový angiograf pre detské kardiocentrum, ktorý používajú svetové pracoviská, a teraz už aj naše deti. Teším sa, že sme za výhodné ceny nakúpili lineárne urýchľovače, ktoré sa používajú na rádioterapiu pri onkologických ochoreniach. V priebehu roka či dvoch ich doručíme do všetkých onkologických kliník. Naši onkologickí pacienti tak budú liečení najnovšími prístrojmi a skráti sa aj čakacia lehota.
vo viacerých rozhovoroch ste spomenuli, že najviac sa bojíte bezmocnosti. Hovorili ste o tom v súvislosti s vašou lekárskou praxou v rozvojových krajinách, kde ste často pacientom nemohli pomôcť. Necítite sa niekedy bezmocná aj tu na ministerstve?
Niekedy mám pocit, že musím nekonečne veľa rozprávať, vyjednávať a rokovať, aby sme spolu nejakú zmenu dosiahli. Možno budem veľmi tvrdá, ale niekedy zisťujem, že mnohým ľuďom viac záleží na svojom dobre, ako na dobre spoločnosti.
čo presne tým myslíte?
Keď sa stretávam s rôznymi organizáciami, ako sú napríklad odborné skupiny či odborári, každý si stráži len svoj malý piesoček. Málokto je ochotný nadýchnuť sa, pozrieť sa na vec zhora a urobiť kompromis pre spoločné dobro. Keď mám rokovať s desiatimi skupinami o jednej otázke, pričom každá z nich si stráži svoj záujem, ja musím vidieť spoločné dobro. Keď som išla na ministerstvo, presne toho som sa bála. Že nikdy nedokážem všetkým vyhovieť.
čo je vaše najväčšie sklamanie, ktoré ste zažili v ministerskej stoličke?
Že mnohí ľudia kričia po zmene, ale keď má prísť, už ju nechcú.
vašou nevýhodou je, že nemáte politickú silu. Aj keď bol exminister Drucker nestraník, mal dobrý prehľad o tom, kto za ním v politickom boji stojí. No a aj napriek tomu mu v mnohých prípadoch „klepli po prstoch”. Pamätáme si telefonát Roberta Fica šéfovi zdravotnej poisťovne. Neignorujú vás vo vláde?
Nemyslím si, že ma na vláde neberú vážne. Ako ministerka som jednoducho členkou vlády, a tak ma aj berú. Veľmi dobre sa mi komunikuje najmä s terajším premiérom. Vždy keď som za ním prišla s návrhom zmeny, našla som pozitívnu odozvu a podporu.
tím na ministerstve si vybudoval najmä bývalý minister Drucker. Teraz ste vy na jeho čele a predpokladám, že procesy bežia ďalej tak, ako ich on nastavil. Dokázali ste ich uchopiť do rúk a viete im šéfovať tak ako on? Nemáte pocit, že niektoré dôležité rozhodnutia na ministerstve sa dejú mimo vás?
Nie nemám, myslíte, že by to mohlo byť vôbec možné?
samozrejme. Môžete síce podpisovať papiere, ale rozhodnutia robia ľudia bez vás.
O rozhodnutiach, ktoré podpisujem, viem a som uzrozumená s procesmi, ktoré im predchádzali. Snažím sa vždy poznať to, čo podpisujem. Na druhej strane, tento rezort je obrovský a netvrdím, že niečo mi nemôže uniknúť. Snažím sa však mať maximum vecí pod kontrolou. Mnohých ľudí som sem priviedla aj ja a verím, že konajú v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva. A to tak, aby nebol nikto nijako protežovaný a aby boli verejné zdroje vynakladané efektívne.
kto je vaša pravá ruka, o čí názor sa v zložitých situáciách opierate?
Záleží na situácii. Ak ide o medicínsku záležitosť, idem za odborníkom, najmä Jozefom Šuvadom, ak ide o ekonomické záležitosti a nákup, poradím sa s Jozefom Rážom. Často sa pýtam aj svojich starých kolegov z praxe. V niektorých oblastiach som sebavedomejšia, v niektorých, prirodzene, menej.
najaktuálnejšou témou v zdravotníctve sú zmeny v lekárskych pohotovostiach – od 1. júla má platiť nový systém, v ktorom sa mení klasická pohotovosť (Lekárska služba prvej pomoci, LSPP) otvorená nonstop, na Ambulantnú pohotovostnú službu (APS) otvorenú iba do 22. hodiny. Pred týždňom ste mali stretnutie so zástupcami žúp a tí sa vyjadrili, že síce o tejto zmene sa už dlho vie, no všetky zásadné zmeny sa odohrávajú v hodine dvanástej. Prečo je to tak?
Nie je to tak. To, že sa bude LSPP meniť na APS, vieme už dlho. Výberové konanie na prevádzkovateľov APS sa skončilo nedávno, v prvom kole sme však dokázali pokryť iba 40 percent pohotovostí na Slovensku. Samozrejme, museli sme otvoriť druhé kolo, ktoré stále prebieha. Aj pre tieto komplikácie sa výber naťahuje. Pripomínam však, že zákon sa novelizoval preto, lebo doterajší systém zabezpečenia pohotovostí v praxi reálne nefunguje. Niekto hovorí, že to bude katastrofa, ja hovorím, že katastrofa je to teraz. Doteraz musel lekár slúžiť 24 hodín v pohotovosti a na druhý deň ísť normálne do práce. Veď to je extrémne vyťaženie. Podľa analýz sme zistili, že od 22. do 6. hodiny chodí na pohotovosť minimum ľudí. Pričom znova pripomínam, že so život ohrozujúcimi problémami má ísť pacient rovno na urgentný príjem, prípadne si zavolať sanitku.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.