udalosti posledných dní si už vyslúžili niekoľko prirovnaní – podľa niektorých ide o väčšiu kauzu, akou bola Gorila, iní prirovnávajú Jána Kuciaka k Róbertovi Remiášovi, ďalší hovoria o návrate deväťdesiatych rokov. Čo v tieto dni podľa vás zažívame?

Veronika Remišová: Ak sa naozaj ukáže, že vražda Jána Kuciaka mala súvislosť s jeho prácou, môžeme to porovnávať s vraždou Róberta Remiáša. Je to akoby zavraždili člena vlády. Udalosť, ktorá poznačí krajinu a už teraz sa ukazuje, že niečo sa v ľuďoch láme.

Zuzana Čaputová: Táto udalosť má potenciál v zmysle nevyhnutnej obnovy. Otázkou je, či táto príležitosť bude využitá. Či príde k dôležitým personálnym a následným systémovým zmenám. Porovnanie s obdobím Vladimíra Mečiara je podľa mňa namieste, no predsa len vnímam isté špecifiká. Dalo by sa očakávať, že toľko rokov od pádu komunizmu mali byť bezpečnostné zložky a justičné orgány vybudované nezávislo a mali by fungovať. No posledné roky ukazujú, že sú vrcholne nedôveryhodné.

Lucia Nicholsonová: Podľa mňa sme dnes diametrálne inde, ako sme boli v deväťdesiatych rokoch. Sme členmi Európskej únie, sme považovaní za tigra strednej Európy. V takomto kontexte vyznieva vražda Jána Kuciaka ešte oveľa horšie.

dnes je to teda horšie, pretože sa krajina posunula ďalej?

Nicholsonová: Samozrejme. Minimálne sa mali vyvinúť. V deväťdesiatych rokoch sme začínali, Slovensko sa budovalo a bolo zomknuté okolo vulgárnej moci Vladimíra Mečiara. Mafie sa vraždili medzi sebou, vybuchovali autá, bol tu, jednoducho, Divoký západ. Dnes, keď už máme mať pevne zakotvený právny štát, sa ukazuje, že sa nám to rúca ako domček z karát. A nielen pre vraždu novinára, ale aj preto, čo sa podarilo odkryť v súvislosti s talianskou mafiou.

pán Lipšic, vy ste boli minister spravodlivosti, keď sa na Slovensku zatvárali práve rôzni hrubokrkí mafiáni a dobre si pamätáte aj kauzu Gorila. Kde sa v kontexte týchto udalostí nachádza to, čo sa deje teraz?

Daniel Lipšic: Každé podobné prirovnanie nie je úplne presné a ani nemôže byť. Sme aj v inej dobe a stále sa mi zdá, že by sme sa mali v tomto okamihu sústrediť na to, že zomreli dvaja nevinní mladí ľudia. No ak v tomto tisícročí na Slovensku novinár, ktorý si poctivo robí svoju prácu, čelí vyhrážkam a následne aj vražde, je to vec, ktorá je pre fungovanie spoločnosti obrovskou výstrahou.

je to dejinný zlom?

Lipšic: Neviem. Dejinné zlomy sa asi dajú hodnotiť až spätne.

nemusíme nevyhnutne hľadať prirovnanie v konkrétnych udalostiach. No aj v tejto diskusii sa už objavilo prirovnanie k deväťdesiatym rokom. Tak ako – sú posledné dni prejavom, že sa deväťdesiate roky vrátili alebo že sa, ako hovoria niektorí, ani nikdy neskončili?

Lipšic: V niečom sa naozaj neskončili. Aj keď má podoba organizovaného zločinu trochu inú charakteristiku. Už to nie sú tí hrbokrkí, ktorí sa vraždia za bieleho dňa na ulici, ale skôr páchajú ekonomickú trestnú činnosť – na eurofondoch, dotáciách, na súdnych sporoch… Nezmenilo sa to však v tom, že aj vtedy tá hrubokrká a dnes tá bielogolierová mafia má pocit, že si môže dovoliť čokoľvek. Že sa im vďaka vplyvu a peniazom, ktoré majú, nemôže nič stať.

Nicholsonová: Tu podľa mňa stojí za spomenutie výrok bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, ktorý povedal, že v tejto krajine už nie je čo privatizovať, a preto sa celý organizovaný zločin sústredí na eurofondy. Toto podľa mňa sedí. Keď sme prišli na ministerstvo práce a robili mapy z konečných prijímateľov eurofondov, vyšlo nám z toho, že išlo o zopár firiem, ktoré boli personálne prepojené. Súhlasím s tým, čo hovorí Daniel Lipšic, že dnes ešte nevieme, kto bol za vraždou Jána Kuciaka, no informácie, že organizovaný zločin je v tejto krajine zastúpený nielen domácimi, ale aj zahraničnými skupinami, sedia.

Remišová: To je pravda, no za najvážnejší problém považujem  samotný systém, ktorý sa tu s požehnaním vlády vytvoril. Keď som sa venovala eurofondom – a tých káuz bolo naozaj veľmi veľa – eurofondy prúdiace Talianom boli v porovnaní s inými skupinami zanedbateľné. V tomto programovom období to bolo okolo štyristotisíc eur ročne v projektových dotáciách pre firmy spojené s touto skupinou. Navyše, pri Talianoch bol v priemere každý druhý projekt pri  projektovo orientovaných grantoch zamietnutý. Nezabúdajme, že tu máme aj organizované skupiny, ktorým bola schválená každá jedna žiadosť, ktorú podali.  Alebo pán Bžán, ktorý mal dostať 77 miliónov eur za jeden spor, či pán Bašternák, ktorý si uplatňoval od štátu niekoľkomiliónové vratky. Toto korupčné podhubie je skutočným problémom. 

Čaputová: Ešte k tým deväťdesiatym rokom – ja tu vnímam istú kontinuitu. V prerastaní biznisu do politiky a v politickom krytí niektorých trestných činov. Čo sa týka kvality orgánov činných v trestnom konaní, je to 80 percent o ľuďoch a 20 percent o dobrom nastavení systémov. Práve tam, kde je krátka demokratická tradícia a ľudia majú tendenciu zlyhávať, má systém svoju hodnotu a môže podržať, keď sa ľudia dopúšťajú excesov. Dnes, podobne ako v deväťdesiatych rokoch, máme veľa ľudí, ktorí zlyhávajú na chyby v systéme. Navyše je totálna personálna diskontinuita napríklad pri každej výmene ministra vnútra. To siaha až k výmenám šéfov vyšetrovacích tímov.

vráťme sa naspäť k udalostiam posledných dní. Od momentu, keď sme sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, prešlo už viac dní. Ako veľmi sa to, čo sa počas nich dialo, líšilo od vašich očakávaní?

Lipšic: Dalo sa očakávať, že premiér sa bude snažiť imitovať zdanie, že mu záleží na vyšetrení prípadu. On má dobrú intuíciu a vie, že ľudia sú schopní nejakým spôsobom tolerovať korupciu, lebo si povedia, že to robí každý. No vražda dvoch mladých ľudí je predsa len niečo iné. Oni podľa mňa zistili už v pondelok, že musia robiť niečo iné. No spôsob, akým svoje konanie prezentujú, je zlý a nesprávny. Od premiéra počínajúc až po prezidenta policajného zboru. To určite nezvyšuje dôveru ľudí vo vyšetrovanie. Hoci nepochybujem, že na vyšetrovaní sa podieľajú aj kvalitní vyšetrovatelia a prokurátori.

Čaputová: Mňa v prvom rade prekvapil ten marketingový prístup predsedu vlády v súvislosti s vypísaním odmeny. To je pre mňa neprijateľné.

prečo to robil?

Čaputová: Podľa mňa tým chcel preukázať silný záujem na vyšetrení toho trestného činu, no akosi zabudol, že v ňom majú konať nezávislé inštitúcie, ktorým do práce nemá byť zasahované. Ďalej ma prekvapili oneskorené domové prehliadky u podozrivých osôb, ktoré mali dostatok času, aby si poradili s dôkazmi, ktoré by u nich mohli byť nájdené.

policajný prezident však argumentoval, že na domové prehliadky musia byť zákonné dôvody.

Čaputová: To si musia vyhodnotiť oni. Z vonkajšieho pohľadu to vyzerá ako procesné úkony realizované s veľkým oneskorením.

Lipšic: Toto nie je jediný prípad, keď polícia vykonáva invazívne úkony, ktorých celý zmysel je v prekvapení podozrivých, ako keby chcela dať podozrivým priestor na zahladenie stôp. To bolo pri Širokého Váhostave, pri Bašternákovi, aj pri týchto Talianoch na východnom Slovensku. Robiť po troch dňoch takéto úkony má minimálny, ak nie žiadny význam. Nič relevantné sa už nenájde. Veď už v pondelok boli relevantné informácie, na čom redakcia pracovala. V takýchto prípadoch sa koná veľmi rýchlo, aj v oveľa menej závažných prípadoch. A neviem si predstaviť, že by sa po tejto vražde niektorý sudca, a pokojne aj na východnom Slovensku, rozhodol zamietnuť návrh na vykonanie domovej prehliadky.

Nicholsonová: V stredu večer policajný prezident v rozpore s vyhlásením generálneho prokurátora zvolal tlačovku a informoval aj o tom, že urobili domovú prehliadku dvoch narkomanov, kde im zadržali 160 gramov pervitínu a strelné zbrane. To mi príde absurdné. Už v pondelok vedeli, že posledný veľký prípad Jána Kuciaka bola talianska stopa a oni sú schopní prehľadať domy narkomanov, ale nie domy Vadalovcov. To sa udialo až štyri dni potom. A napríklad neviem ani o tom, že by do dnešného dňa boli vykonané nejaké úkony s Kočnerom. Napriek tomu, že všetci vieme, že sa Jánovi Kuciakovi vyhrážal. A ešte jedna vec – podľa mňa je neštandardné aj to, ako sa k celej veci vyjadruje opozícia. Niekoľkokrát som povedala, že keby sme žili v normálnej krajine, všetci sme v úlohách tichých štatistov. No pýtam sa, či je to možné v tejto krajine, kde políciu riadi Kaliňák s Gašparom.

Lipšic: Mne z toho celého vyplýva jeden veľmi smutný záver. Že týmto politickým špičkám ide v tomto prípade najmä o to, aby si zachovali svoje funkcie. Až ďaleko, ďaleko za tým je objasnenie tej vraždy. To je dosť strašné posolstvo.

Celú diskusiu a tému o vražde novinára Jána Kuciaka nájdete v aktuálnom .týždni.