Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moc nie je všemocná

.anton Vydra .rozhovory

Začínal ako zlatník, neskôr sa venoval matematike a počítačom, potom sa pod vplyvom Jana Patočku dal na filozofiu a antropológiu, po novembri 1989 vstúpil do politiky, bol ministrom školstva, prezidentským kandidátom, dnes je späť v akademickom prostredí. Profesor Jan Sokol.

Moc nie je všemocná FRANTIŠEK VLČEK/MAFRA/PROFIMEDIA

ste človekom, ktorému politikum nie je cudzie – ani akademicky, ani v osobnom živote. Vaša krajina stojí opäť pred voľbami. Ako po rokoch vnímate českú spoločnosť?

V prvom rade, česká spoločnosť veľmi zbohatla. Ľudia sa v tom naučili chodiť. Príležitostí je dnes tak veľa, že všetci sú nimi naplnení, „obsadení“. No posledné dva až tri roky vidieť aj takých, ktorí sú už tým všetkým takí nasýtení, že sa čoraz viac angažujú v neziskovom sektore. Druhá vec je, že žijeme v dobe mieru, necítime nijaké vonkajšie ohrozenie. No a vtedy má aj politika problém nastoliť nejakú tému, ktorá by väčšinu spoločnosti zaujala. To je základná vec. Vidíme, že programy politických strán sa od seba líšia len minimálne a nie je tu nijaká téma, ktorá by zarezonovala silnejšie.

a to podľa vás súvisí s tým zbohatnutím spoločnosti?

Nepochybne to s tým súvisí.

čiže tvrdíte, že človeku, ktorý sa má dobre a je už zabezpečený, niet veľmi čo ponúknuť?

Áno. Ešte tak pred päťdesiatimi, možno pred sto rokmi sa riešil „sociálny problém“ robotníkov. No dnes máme robotníkov strašne málo. Kedysi tvorili väčšinu spoločnosti zamestnanci tovární. To takmer celkom vymizlo. A to, čím sa dnes živíme a čím žijeme v občianskom živote, je veľmi rozmanité a záujmy ľudí nemožno dať pod jeden čepiec. Na túto situáciu niektorí politici reagujú tým, že vyvolávajú strach, čo je jasný doklad o tom, že nemajú nijakú tému, ktorú by ponúkli.

ale existujú predsa aj témy, ktoré spoločnosťou stále hýbu, napríklad korupcia.

To je pravda, korupcia je téma, ktorá tu naozaj je a je dôležitá. V určitom čase sa jej chopili strany a hnutia, ktoré sa nezakladali na nejakom programe, ale na vyriešení konkrétnej veci, nejakého korupčného škandálu. A boli v tom aj úspešné. Dokonca takto zakladal ANO aj Andrej Babiš, nie ako stranu s politickým programom, ale ako nejaký manažment spoločnosti.

a rolu Andreja Babiša v českej politike vnímate ako?

Nemôžem povedať, že by mi bol sympatický, má na hlave všelijaké maslo, no nedá sa mu uprieť, že bezradnosť českej politiky predsa len trošku prerazil dôrazom na to, že s krajinou treba niečo spraviť. Vybral si na svoje rezorty niekoľko celkom schopných ľudí.

má však za sebou aj niekoľko nie veľmi príjemných afér.

Isteže, aféra s novinami je hlúpa a nebezpečná. Jeho ekonomické aféry sú niekoľko rokov stará záležitosť a je trochu zvláštne, keď ich niekto vyťahuje v súvislosti s voľbami. Možno ten človek naozaj chce, aby tento štát začal fungovať lepšie. No netuším, čo by reálne spravil, keby sa stal premiérom.

na to som sa aj chcel opýtať: máme totiž dosť skúseností s ľuďmi, ktorí tým, že získali moc, ukázali aj svoju odvrátenú tvár. Napríklad prezident Zeman, s ktorým ste sa osobne roky poznali a dnes ho nazývate cynikom. Čím je to, že moc tak veľmi mení ľudí?

V základe toho je úspech. On sám aj jeho okolie vníma získanie moci ako úspech. Úspech je pre človeka dôležitá vec. No moc, ktorú niekto získa vo vysokom politickom postavení, nie je taká, ako si to väčšina ľudí predstavuje. V demokratickom politickom usporiadaní je každý činiteľ veľmi obmedzený predpismi a všetkými tými checks and balances. Takže keď sa k moci dostane naozaj energický človek, snaží sa tých obmedzení čo najviac zbaviť, napríklad Orbán alebo Kaczyński.

prečo?

Prekážajú mu. A to je iba dôkaz toho, že moc nie je všemocná. Azda je to aj preto, lebo v mierovej dobe význam štátu vždy klesne. Štát je dôležitý v čase ohrozenia, no v čase mieru do našich životov, prirodzene, až tak nezasahuje. Necítime sa od neho až takí závislí.

čiže práve v týchto časoch to politikov núti robiť čokoľvek pre to, aby boli stredobodom pozornosti.

Presne tak. A technicky sa to rieši tak, že politici začnú ľudí strašiť. Alebo urobia to, čo vždy pred voľbami robieval Václav Klaus: na plagátoch zakaždým stálo slovo „mobilizácia“. To slovo je snom aj pre dnešného politika. Lenže mobilizovať ľudí je čoraz ťažšie a ťažšie.

tvrdíte teda, že súčasný politik má problém s tým, keď ho až tak nevidieť a preto sa umelo snaží zviditeľňovať?

Áno, najmä tí energickí politici sa s tým nevedia zmieriť a usilujú sa zviditeľniť. Mimochodom, to slovo „zviditeľniť“ je novotvar, pred dvadsiatimi rokmi by ste také slovo nikde nepočuli. Je to novinka v našom jazyku. V každom prípade, politik sa snaží zviditeľniť naháňaním strachu, ukazovaním toho, že robí niečo extra, usiluje sa niečím mimoriadnym prekvapiť.

„Politici, ktorí vyvolávajú strach, jasne ukazujú, že nemajú nijakú inú tému, ktorú by ponúkli.“

viackrát ste spomenuli strašenie. Tá téma súvisí s utečeneckou krízou. Vy ste známy tým, že strach z utečencov nazývate skôr fantómovým, lebo islam a terorizmus nie je to isté.

Samozrejme, nepovedal by som, že islam a terorizmus nemajú nič spoločné, no určite sa to nedá len tak jednoducho stotožniť.

ale v ľuďoch predsa len sú pocity ohrozenia.

Zrejme to tak trochu aj je, ale plnšie sa to ukáže po voľbách. Kampane môžu strach celkom prirodzene vyvolať, posilňovať, ale naopak, aj utlmiť. U nás sa ten strach prejavuje ako protieurópsky osteň: akoby za to všetko mohla Európa. A to mi na tom celom najviac prekáža. A pochopiteľne v tom vidím aj prsty ruskej propagandy, ktorá to napomáha. Je citeľná a jasne zameraná proti európskym vzťahom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.anton Vydra .rozhovory
.diskusia
.neprehliadnite