začnem tým, čo všetkých zaujíma. Narodil sa ti syn, bol si pri tom?
Niet nádhernejšej chvíle v živote, ako keď vidíte, ako príde na svet nový život. O to krajšie, ak je to vaše dieťa. Odišiel som z nemocnice o pol šiestej ráno, áno, bol som pri nich.
ten malý človiečik sa volá Martin. Neprajníci občas hovoria, že robíš všetko podľa Martina Bútoru. Je v mene nejaká súvislosť?
(Smiech.) Je pravda, že Martina Bútoru mám veľmi rád, ale súvislosť tam nie je. Doma sme sa dohodli, že ak by sme mali dcéru, meno môže vybrať manželka. Vybrala Elišku. Ale keďže je to syn, vyberal som ja. Moja manželka je Martina a veľmi sa mi páčilo, že by to mohol byť Martin. Problémom je, že moju manželku volám Maťo, tak teraz uvažujeme, ako to zvládneme. Zatiaľ ho voláme Matísek.
tebe sa práve narodilo dieťa, takže neviem, či si mal vôbec šancu vnímať dianie. Na hrade Devín predseda vlády kričal, že prečo tam nie si. Vieš?
Počul som niečo.
prejdeme to mlčaním, dobre.
Áno.
a prečo si tam nebol?
(Smiech.) Máme veľa štátnych sviatkov, na ktorých sa zúčastňujem. Sú štátne sviatky, keď to vyjde a sú tie, keď to nevyjde. Teraz sme vedeli, že termín pôrodu sa blíži závratnou rýchlosťou. Ale na niektorých sviatkoch som len ja ako prezident a vôbec mi neprekáža, že tam nie je premiér. Nepokladám za slušné takto po sebe pokrikovať. Bol som veľmi rád, že som mohol byť s mojou manželkou, keďže sme sa už doslova kotúľali k termínu pôrodu.
vo svete sa tiež dejú veci. Donald Trump bol v Poľsku, vieš?
Bol som s ním za stolom.
za stolom?
Sedeli sme za stolom spolu s dvanástimi predstaviteľmi stredoeurópskych krajín a bol tam aj Donald Trump, takže mal som možnosť vo svojom príhovore povedať aj pár slov o tom, čo si myslím o dohode o obchode USA s Európskou úniou, o voľnom trhu, o energetike a o tom, že svet politiky nie je len o biznise, ale aj o bezpečnosti a hodnotách.
potiahol ti Trump ruku?
Nepotiahol, mal som odstup. (Smiech.)
trump si potom podal ruku s Putinom. Je to dobrá, zlá či aká správa?
Je to správa. V každom prípade je potrebný dialóg. A dialóg medzi predstaviteľmi veľmocí je to najdôležitejšie, čo potrebujeme. Osobne cítim, že ak sa s niekým stretávate a máte možnosť si vymieňať názory, je to lepšie k nachádzaniu určitej cesty k sebe. Všetci si želáme, aby sme mali jednu šťastnú planétu a práve od týchto dvoch ľudí záleží veľmi veľa. Tak im držím prsty, aby dialóg bežal tak, aby svet bol trochu lepší.
ty si teraz v zvláštnom rozpoložení. Na jednej strane máš najvyššiu ústavnú funkciu na Slovensku a na druhej strane máš jednodňové dieťa. Vnímaš vôbec v týchto dňoch to, že si prezident?
Ale áno. Nie je jednoduché byť tým, čo si človek predstavuje ako ideál. Ideálny život je, keď človek je aj vzorným manželom a otcom a môže sa aj stopercentne odovzdať svojej práci. To, žiaľ, z pohľadu prezidenta nie je vždy jednoduché a mňa tak trošku mrzí, že sa nemôžem mojej rodine venovať tak, ako by som si želal. Ale aspoň toto leto by som veľmi rád bol s mojou rodinou viac, aby som pri tých dvoch väčších deťoch, ale teraz aj pri malom Martinkovi, mohol skutočne byť každú možnú chvíľku.
„Sám stále vyzývam mladých ľudí: Poďte pomôcť zmeniť našu krajinu, nedá sa to bez vás.“
byť vo vrcholovej politike je často nepríjemné, lebo to, ako sa tam ľudia k sebe správajú, býva aj hnusné. Sám to zažívaš. Povedia ti, aby si lietal leteckým špeciálom a potom ti vyčítajú, že lietaš leteckým špeciálom. Kričia, že máš byť na Devíne, ale keď tam chce byť druhý ústavný činiteľ, tak ho tam nepustia. Sú to intrigánske hry a dosť škaredý svet. Nakoľko ťa ten svet mení?
Hnusný svet podľa mňa nezmení nikoho, pokiaľ si za tým svojím stojíte. Človek musí robiť kompromisy. Celý život je trošku o kompromisoch, nie je ani biely, ani čierny. Ale sú veci, za ktorými by sme vždy mali jasne stáť. Vždy každý z nás by mal mať postavenú hranicu, za ktorú nikdy nepôjde, nepodlezie ju ani neprekročí. Keď takto žijeme, tak sa to dá, pretože vnútri vždy viem, že robím to najlepšie. Na záver dňa človek stojí pred zrkadlom a kladie si otázky. Robím to dobre? Nemalo by to byť inak? Nie je to jednoduché, ale svojich hodnôt by sme sa nikdy, nikdy nemali vzdať.
už niekoľko rokov žijeme v krajine, ktorá sa zdá znehybnená. Nevieme sa pohnúť nielen v školstve, aby deti dostávali lepšie vzdelanie, či v zdravotníctve, aby naši dedovia a babky dostávali lepšiu starostlivosť. Nám sa nedarí zmeniť povahu krajiny. Dá sa to však zmeniť, ak prídu voľby a politické strany, ktoré vyhrajú, budú mať víziu. Mnohí vrátane mňa si mysleli, že budeš súčasťou tohto procesu. Že sa pripojíš k nejakej strane alebo nejakú založíš, a to pomôže zmeniť Slovensko. Nemyslím to nijako mesiášsky, myslím na normálnu prácu a normálny spôsob zmeny. Pred pár mesiacmi si však oznámil, že sa to nestane. Dobre si si to rozmyslel?
Keď som sa v noci pozrel na malého Martinka, kládol som si otázku, ako to asi bude za dvadsať, tridsať rokov. Dokonca mi tú otázku položil osemročný syn Viktorko, ktorý sa ma pýtal: „Oci, a ako to tu bude, keď ja už budem oco a budem mať malé deti, alebo keď budem dedo?“ A tam človek cíti zodpovednosť za našu krásnu krajinu. Nesúhlasím, žeby sa naša krajina neposúvala dopredu. Ona sa posúva. Vidím to najmä na mladých ľuďoch, ktorí sa vedia ozvať. Keď chodím po školách, vidím, že tu je nesmierne silné a zdravé jadro, ktoré má možnosť odísť a žiť vonku, ale chce žiť tu. Chcú túto krajinu zmeniť a posunúť k lepšiemu. To ma napĺňa optimizmom. Neposúvame sa možno z pohľadu niektorých ministrov, neposúvame sa z pohľadu hmatateľných výsledkov v zdravotníctve, v školstve, v boji proti korupcii, ale celkovo tu cítiť energiu ľudí, ktorí chcú našu krajinu posunúť k lepšiemu. Pravdaže, všetci tí ľudia si kladú otázku: Tak kto? Kto je ten, kto sa postaví, kto zdvihne zástavu a pôjdeme? Ale ja si myslím, že aj moje oznámenie, že nebudem vstupovať do exekutívnej politiky, pomohlo dať signál všetkým, ktorí chcú byť aktívni v politike, aby si povedali: Chcem to robiť, idem za tým, dám do toho všetko a nebudem sa spoliehať na nejakého Kisku. Postavím sa a idem za svojím cieľom. Veľmi pozitívne vnímam, že po mojom oznámení tu presne takáto energia je. Tí ľudia tu sú. Sám stále vyzývam mladých ľudí: Poďte pomôcť zmeniť našu krajinu, nedá sa to bez vás. Som optimistom a verím, že do ďalších volieb sa dostatočne silno ukážu prúdy, za ktoré aj ja ako prezident budem môcť povedať: Áno, to je super strana, túto idem voliť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.