ak sa povie Vallo a Vallovci, skôr si predstavíme vášho otca a mamu, významných prekladateľov. Pochádzte z literárnej rodiny, čo to pre vás znamená?
Moji rodičia sú fantastickí ľudia, svojou prácou výrazne vstúpili do slovenského sveta literatúry aj kultúry vôbec. Najmä v umeleckej brandži ma stále vnímajú ako „Mirkinho syna“ alebo „Stanovho syna“. U nás doma bol tým Michaelom Jacksonom, idolom, Umberto Eco. Celý život. A ja som si ako malý myslel, že je to superstar. Aj je, ale v inom svete. A Eco bol u našich na večeri. Rodičia sú intelektuáli európskeho meradla, pokojne to poviem.
otázka smerovala k tomu, či ste nemali nutkanie ísť v dráhe oboch rodičov.
Ja som tak trochu čierna ovca rodiny. Neviem plynule po francúzsky – na rozdiel od všetkých u nás doma, aj súrodencov.
a to je taký vážny deficit? Keby ste to povedali tak pred sto rokmi.
(Smiech.) Nie je, samozrejme. Myslel som to tak, že som nepreložil ani jednu knihu. Ale píšem texty, to stačí, nie? A keď som bol na základnej, poctivo som posielal svoje veci do literárnych súťaží.
váš otec Stano Vallo veľmi hrdo nosieva tričko s kapelou Para.
Otec je náš fanúšik číslo jeden.
otec je aj diplomat. Čo pre vás znamenalo, že ste vyrastali na viacerých miestach sveta, kde otec pôsobil?
Bol som najmä v Ríme, prežil som tam štyri roky. Isto, to človeka ovplyvní. Otec je podľa slov iných excelentný diplomat.
a podľa vás?
Ja to môžem hodnotiť iba podľa toho, s kým som ho videl. A v Taliansku som ho ozaj videl s prominentnými ľuďmi, politikmi aj diplomatmi.
keď sa stretol s Umbertom Ecom, boli ste pri tom?
Nie, vtedy som bol v Bratislave. Aj architekt Massimiliano Fuksas bol v rezidencii na večeri – a tiež som bol vtedy v Bratislave, čo ma veľmi mrzelo.
čo vám dali tieto zahraničné skúsenosti, aj z pohľadu architektúry, ktorú ste študovali?
Veľmi veľa. Na strednej škole bola deskriptívna geometria ako dôležitý predmet a bol som v tom dobrý, bavilo ma to. Talianske školy, to je iný svet. Každý deň latinčina, veľa matematiky. A samozrejme, plus fakt, že sa nachádzate v antickom meste. Umenie, umenie, umenie. Michelangelo, Sixtínska kaplnka, antický Rím. To človeka ovplyvní.
ako ste sa dostali k architektúre?
Chodil som ako dieťa na výtvarnú v Dúbravke k profesorovi Fischerovi. A veľmi ma to bavilo. V Ríme som takisto chodil na výtvarný krúžok. Hovorí sa, že architektúra je matka všetkých umení. Pre mňa to je spojenie niečoho konkrétneho, technického, fyzického s výtvarným, umeleckým, emotívnym. Ak navrhnem dobré proporcie miestnosti, výrazne tým viem ovplyvniť emócie človeka. Ale to je trochu banálny príklad.
„Bratislava, bohužiaľ, nemá kapacitu na to, aby bola rovnocenným partnerom pre developerov.“
čo pre vás znamenala skúsenosť z Ríma pri zvažovaní kandidatúry na primátora Bratislavy, ak vôbec?
Asi nič. Z Ríma som ochádzal v osemnástich rokoch. Je to trochu príklad nefunkčného mesta. Nikto nechce chodiť každý deň do práce cez Rím.
prečo?
Pre dopravu. Sú tam na každom kroku pamiatky svetovej úrovne, ktoré sú dôležitejšie ako plynulosť dopravy, pochopiteľne. Je to nádherné, ale ťažko „žiteľné“ mesto. Nemôžete tam jazdiť autom, to by ste v ňom strávili hodiny.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.