v roku 2005 ste vydali slávnu knihu Kocka a katedrála, v ktorej písali o úpadku morálky v západnej Európe. To bolo pred dvanástimi rokmi. Zaznamenali ste odvtedy zmenu smeru, ktorým sa Európa uberá?
Zdá sa mi, že veci sa odvtedy ešte zhoršili. Nedostatok sebadôvery v západnej civilizácii sa ešte zvýšil, pretože postmoderná vysoká kultúra nedokáže presvedčivo argumentovať v prospech nadradenosti ľudských práv, demokracie, právneho štátu a tolerancie. Ak je jedinou vecou, ktorú dokáže povedať, to, že toto je naša pravda a toto je vaša, potom sa nedá povedať, že niečo je naozaj pravda. Úroveň byrokracie a nedostatku demokracie v Európskej únii sa ešte zvýšili. Nezdá sa mi ani, že by v Európe ožilo kultúrne podhubie založené na viere, čo som v Kocke a katedrále predstavil ako jednu z možností, ako situáciu zlepšiť. Navyše vám pribudli dva externé problémy. Agresívne Rusko, ktoré chce zvrátiť výsledok studenej vojny, a izolovanejšie Spojené štáty, ktoré na Európu hľadia s oveľa menším záujmom, ako v časoch studenej vojny a krátko po nej. Nevyzerá to teda ružovo.
ani pri svojej návšteve Slovenska ste nezachytili pozitívny signál?
Bol som prekvapený množstvom ľudí, ktorí prišli na moje diskusie na Bratislavských Hanusových dňoch, ako aj hĺbkou ich otázok. Je to povzbudivé, ale nezdá sa mi, že hľadáme odpoveď na nedostatok sebadôvery Západu, pretože sme tento problém ani neidentifikovali. Európa prežíva na kultúrnom dedičstve, ktoré sa už viac nedopĺňa, a kým sa to nestane, bude pre ňu veľmi ťažké nachádzať odpovede na vážne problémy.
na Slovensku aj v USA však sú skupiny ľudí, ktoré vidia riešenie v budovaní kultúry založenej na kresťanských hodnotách. Nie je ich vplyv na verejné veci silnejší ako pred 12 rokmi, keď ste o probléme písali?
Nepopieram, že keď sa rozhliadnete, uvidíte mnoho známok života. No pred prezidentskými voľbami v USA som spolu s profesorom Robbiem Georgeom zostavil petíciu, ktorá nabádala ľudí vyjadriť svoj hnev nad stavom americkej politiky a vybrať za prezidentského kandidáta Republikánskej strany niekoho iného ako Donalda Trumpa. Podpísalo ju veľa konzervatívnych intelektuálov. A vidíte, ako neslávne to dopadlo. Niečo to napovedá o našom vplyve. Áno, vidím síce rastúce množstvo intelektuálov, ktorí chcú pretaviť kresťanské hodnoty do kultúry, najmä čo sa týka sociálnej náuky cirkvi. Ale kultúrne protiprúdy voči týmto iniciatívam sú veľmi veľmi silné. Samotný fakt, že riešime ten bláznivý spor o to, kto má používať aké verejné záchody, nám hovorí, že tu je významný kultúrny prúd, ktorý stotožňuje ľudskú slobodu so svojvôľou a vôbec nemieni prijať existenciu ľudskej prirodzenosti. No vďaka nej vieme určiť isté pravdy, ktoré majú usmerňovať verejný život. Som teda vďačný za všetky dobré aktivity, ale nerobím si ilúzie o tom, že sa nám podarilo zvrátiť kultúrny prúd tým správnym smerom.
na druhej strane však vidíme signály, že veľká časť ľudí Západu nie je spokojná s kultúrnym vývojom, čo môže potvrdzovať aj zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta – i keď tu hrali významnú rolu aj ekonomické faktory.
Myslím, že je obrovskou chybou pozerať sa na zvolenie Donalda Trumpa ako na znak kultúrnej obnovy. Jeho zvolenie síce môže na štyri roky vytvoriť istý právny a politický priestor na pozitívnu kultúrnu zmenu, a tento priestor by bol ešte užší, ak by vyhrala Hillary Clinton, ale Trump určite nereprezentuje pohľad na budúcnosť človeka, ktorý by bol iný, ako materialistický a svojvoľný.
trump však umožnil, aby sa sudcom Najvyššieho súdu, ktorý má zásadný vplyv na americkú kultúru, stal Neil Gorsuch, ktorý je uznávaný aj vo vašich kruhoch.
Áno, bolo to dobré rozhodnutie, ktoré nám pomôže zabezpečiť istý priestor pri práci na obnove našej kultúry. Stále však platí, že túto obnovu určite nereprezentuje samotný Trump.
základná otázka teda je, čo pokladáte za najväčší problém súčasnej kultúry? Týka sa to myšlienky Alexisa de Tocquevilla, autora azda najvýstižnejšej knihy o USA Demokracia v Amerike, v ktorý tvrdí, že pre dobré fungovanie demokracie je nevyhnutná istá miera všeobecnej morálky a strážcom morálky, a tým pádom aj slobody a demokracie, je náboženstvo? Je úpadok vplyvu náboženstva na životy ľudí príčinou problému?
Základný problém môžete opísať viacerými spôsobmi. Jedným z nich je to, že myšlienka slobody sa zúžila na ideu osobnej svojvôle. Ako spieva Frank Sinatra: Urobil som to po svojom. Ak je toto najvplyvnejšie ponímanie slobody a spoločnosti, takáto spoločnosť sa rozláme, pretože je zložená z navzájom sa zrážajúcich vôlí jednotlivcov. Sloboda ako osobná svojvôľa je v protiklade s ideou slobody ako slobodnej voľby toho, čo je objektívnou pravdou, dobrom a vznešenosťou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.