keď sme prvýkrát gúglili vaše meno a videli fotku mladej ženy, prekvapilo nás, že ste ministerkou. Navyše ste v strane Židovský domov, ktorej skôr dominujú silne tradicionalistickí muži na pravej strane politického spektra. Ako sa vám v takej strane podarilo presadiť?
Keď som oznámila priateľom v strane Likud, odkiaľ je aj premiér Benjamín Netanjahu, že kandidujem na post v ortodoxnej strane, povedali mi, že ma nikdy nezvolia. Napriek tomu som dostala najviac hlasov. Spočiatku sa síce na mňa niektorí straníci pozerali podozrievavo, ale odkedy ma spoznali, všetko ide hladko. Nakoniec, aj náš líder Naftali Bennett je celkom mladý (44 rokov, pozn. redakcie).
mladí politici v západnej Európe zvyknú byť ľavicovejší a liberálni. Vy ste konzervatívna. Ako to je možné?
Z ekonomického hľadiska som neoliberálna, i keď vo všeobecnosti viac konzervatívna – to sa týka aj pohľadu na súdny systém. V Izraeli to nie je nič výnimočné, väčšina mladých ľudí je skôr pravicová a konzervatívna. Pravdepodobne to vyplýva z ich vnímania reality. Z času na čas tu máme teroristický útok či vojnu. A celosvetovo vidíme nárast patriotizmu, čo sa prejavuje aj v Izraeli. Pojem konzervativizmus je však pri mne trochu mätúci, pretože veľa vecí, ktoré presadzujem, je liberálnych. Napríklad sa snažím o dekriminalizáciu užívania marihuany a o posilňovanie roly ženy v arabskej spoločnosti.
keď sa pozrieme na vašich voličov, ide o dve skupiny: ortodoxní osadníci zo Západného brehu Jordánu a mladá, technologická, startupová scéna z Tel-Avivu. Tá druhá skupina vyznieva ako typickí voliči ľavice a liberálov.
Posledné voľby ukázali, že pravicové strany posilnili. A moja strana nie je výlučne ortodoxná, skôr máme rešpekt ku tradícii.
„Nedá sa donekonečna obkolesovať plotom. Ak sa dá, treba proti terorizmu aj otvorene bojovať. A nielen sa brániť, ale pracovať na prevencii.“
keď sme navštívili izraelskú ambasádu v Bratislave, prekvapili nás prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré boli ešte striktnejšie ako na americkom veľvyslanectve. Bezpečnosť v Európe je čoraz silnejšia téma a od Izraela sa máme v tomto smere čo učiť. Uvedomujete si, že bezpečnostnými opatreniami prichádzame o časť našej osobnej slobody?
Myslím, že sme prvou krajinou, ktorá sa musela vyrovnať s napätím medzi ľudskými právami a bojom proti terorizmu. Práve počas mojej terajšej návštevy som predsedníčke Najvyššieho súdu a ministerke spravodlivosti priniesla knihu o našom protiteroristickom zákone, ktorý sme prijali pred šiestimi mesiacmi. Pracovali sme však na ňom až sedem rokov práve preto, aby sme našli správnu rovnováhu medzi dodržiavaním ľudských práv a účinne bojovali proti terorizmu.
máme sa pripraviť na čoraz viac bezpečnostných opatrení? Nie je možnosť, ako tento trend zvrátiť?
Pozrite, nedá sa donekonečna obkolesovať plotom. Ak sa dá, treba proti terorizmu aj otvorene bojovať. A nielen sa brániť, ale pracovať na prevencii. Myslím, že Západ pochopil, že navrátilcov z bojov v Sýrii a v Afganistane treba zadržať. Ďalším preventívnym krokom je vyrovnanie sa s podnecovaním k terorizmu na internete. Vlády by sa mali dohodnúť s firmami ako Google či YouTube na odstraňovaní nebezpečného obsahu a žiadať informácie o používateľoch podozrivých z terorizmu.
izrael vnímame ako výkladnú skriňu v efektívnom boji s terorizmom. Na druhej strane máme v Európe inú tradíciu. Ak navrhnete takýto typ opatrení, určite by ste čelili silnej oponentúre s argumentom, že porušujete ľudské práva.
V Izraeli sú protiteroristické opatrenia súčasťou bežného života. Zvykli sme si. Ale aj keď som navštívila Paríž, opatrenia boli podobne prísne. A situácia v Paríži je ešte horšia. V Izraeli sa môžete v noci pokojne prechádzať a nič sa vám nestane.
celý svet hovorí o budovaní múrov, hlavne v súvislosti s Donaldom Trumpom a jeho múrom na mexickej hranici. V Izraeli ste tiež stavali múry. Je to dobré riešenie, oplatí sa ich postaviť?
Určite to je riešenie, i keď nie jediné. Pred niekoľkými rokmi sme čelili obrovskej migračnej vlne ekonomických migrantov z Afriky – Eritrey a Sudánu. Zastavili sme ju dvoma opatreniami. Prvým bola stavba plota na južnej hranici. Ten je zároveň prekážkou pre pašerákov drog zo Sinajskej púšte. Druhým opatrením bolo prijatie zákona o imigrantoch. Keď migrant bez povolenia príde do Izraela, na niekoľko mesiacov ho zadržíme. Potom ho presunieme do detenčného centra s uvoľnenejším režimom, kde môže byť jeden až dva roky. Celý ten čas nemajú možnosť pracovať, čím strácajú svoju prvotnú motiváciu prísť do Izraela.
na Slovensku máme s témou migrácie celkom čerstvú skúsenosť; začala rezonovať približne pred dvoma rokmi. Kde ako ministerka spravodlivosti vidíte hranicu medzi ľudskými právami migrantov a právom prijímacej krajiny ochraňovať svoj trh, kultúru a tradície proti novým vplyvom?
Migrantov treba rozdeliť do troch skupín. Prvou sú utečenci, ktorí prichádzajú z krajín ako Sýria. Myslím, že Európa by im mala pomôcť, utekajú o život. Druhou skupinou sú ekonomickí migranti. O postoji k nim by mala rozhodnúť konkrétna krajina. Ak napríklad zváži, že potrebuje nových ľudí na pozdvihnutie ekonomiky, nech sa páči. Izrael si však nemyslí, že sme riešením pre všetky problémy s nezamestnanosťou v Afrike. Preto sme týchto migrantov zastavili. Treťou skupinou sú zahraniční zamestnanci, ktorí u nás pracujú v poľnohospodárstve a v stavebníctve. Po piatich rokoch sa vracajú do krajiny, odkiaľ prišli.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.