po prijatí novely ústavy má časť ľudí na Slovensku pocit víťazstva a časť pocit prehry. Pocit víťazstva majú niektorí konzervatívci, ktorí si myslia, že spolu s premiérom postavili hrádzu progresivizmu. Ale vnímavejší ľudia to vidia inak. Ideologické spory sú podľa nich len zásterkou pre inú časť tej ústavnej novely. Tou sú vágne formulácie, ktoré umožňujú Slovensku vyviazať sa z pravidiel EÚ – a teda zo slobodného sveta. Ako to je podľa teba? Keď si sledoval to dianie okolo ústavnej novely, bol to pre teba reálny ideologický spor alebo len zásterka niečoho oveľa širšieho?

Myslím si, že verejné témy na Slovensku už roky určuje Robert Fico. A toto je jedna z tých, ktoré nám opäť predostrel. Robert Fico a jeho okolie nás v minulosti začali strašiť LGBTI+ komunitou, transrodovými ľuďmi a podobne. A teraz nám predložili „riešenie“. Čiže je to len ďalšia téma, ktorú si vymedzil Robert Fico. Zároveň je však nebezpečná – najmä v tej časti, kde Slovensko odvoláva súhlas s medzinárodnými záväzkami, do ktorých Slovenská republika dobrovoľne vstúpila. Uvidíme, ako sa to bude ďalej rozpracovávať. Určite niečo príde. Ale už teraz je jasné, že táto téma rozbila vzťahy medzi opozičnými politickými stranami a spôsobila ďalšie rozkoly medzi občanmi Slovenska. Je to opäť niečo, o čom podľa Roberta Fica máme mesiace hovoriť. Pre mňa je to len jeho ďalšia politická agenda. Myslím si, že by sme túto diskusiu mali čo najrýchlejšie prekonať. Sústrediť sa na to hlavné – pripraviť sa na to, ako poraziť autokratické vládnutie Roberta Fica a zachovať Slovensko medzi modernými európskymi demokraciami s čo najmenšími škodami. Opozičné strany by si mali  pritom dávať väčší pozor na silné výroky o iných opozičných subjektoch. Percentá dnes naznačujú, že ak chceme udržať – nehovorím, že zlepšiť – aspoň súčasné postavenie Slovenska v EÚ, bude potrebná spolupráca všetkých strán, ktoré stoja proti Ficovi a jeho bloku.

a ešte raz k tej ústavnej novele – vágne formulácie typu „najmä v tejto oblasti“, ktoré implicitne umožňujú výnimky aj v iných oblastiach, sú podľa teba premyslený krok, ako si pripraviť pôdu na vyviazanie sa z pravidiel Západu? Alebo majú slúžiť na niečo iné?

Keď sme sa prvýkrát po voľbách rozprávali, hovoril som ti, že títo ľudia spravia čokoľvek, čo im vyhovuje. Možno je to súčasť nejakého plánovaného postupu, ktorý sa ešte len ukáže. A možno budeme veľmi prekvapení, čo všetko sú ešte schopní urobiť. Nechcem špekulovať, ale určite to nie je v súlade s pravidlami moderných európskych štátov.

Zároveň ide o zbytočný krok, ktorý môže poškodiť LGBTI+ ľudí a transrodové osoby. A neviem, kam s tým Fico ďalej pôjde. No keďže žijeme v extrémne komplikovanej situácii – doma aj vo svete –, mali by sme túto debatu čo najskôr minimalizovať. Treba si politicky zapamätať, kto sa ako zachoval, ale netreba sa ňou nechať pohltiť. Musíme ísť ďalej.

a teraz k druhej hypotéze, ktorú má veľa ľudí. Premiér týmto rozbil opozíciu – čo bol jeden z hlavných cieľov. Nešlo mu o dve pohlavia a podobné veci, to bola len zámienka. A popritom sleduje len ďalší biznis pre vybrané osoby, najmä smerom na východ – či už ide o plyn, energie, alebo iné veci spojené s Moskvou. Že všetko treba chápať cez túto optiku. Je podľa teba tento pohľad realistický?

Zatiaľ úplne nevieme identifikovať, o čo vlastne Robertovi Ficovi ide, pokiaľ ide o proklamovanú energetickú závislosť Slovenska – údajnú závislosť. Možno by sme si zatiaľ mali stanoviť dve alternatívy, pokiaľ ide o Ficovu zahraničnopolitickú orientáciu vo vzťahu k Ruskej federácii. Po prvé, môže ísť o ideologické napodobňovanie a smerovanie k autokratickému režimu. Po druhé – a to je možno ešte pravdepodobnejšie, ak poznáme Fica a jeho schopnosť prispôsobiť sa čomukoľvek –, môže ísť len o pragmatické prispôsobenie zahraničnej a vnútornej politiky jedinému cieľu: zabezpečiť ekonomickú prosperitu pre isté podnikateľské skupiny napojené na neho. Zatiaľ nemáme odpovede na všetky otázky. Ak to chceme objektívne skúmať, mali by sme sa najskôr pozrieť na majetkové a ekonomické prepojenia v spoločnostiach, ktoré počas Ficových vlád získali výnimočné postavenie – najmä v akciových spoločnostiach a v podnikoch, ktoré predtým ovládal štát. Možno práve tam nájdeme odpoveď na otázku, o čo ide. Pri hodnotení toho, či je táto orientácia potrebná alebo nebezpečná, musíme vychádzať z faktov, ktoré už dnes poznáme. Prioritne by sme si tu mali položiť otázku, aká je vlastne politická charakteristika Roberta Fica. Je to politik, ktorý je schopný akceptovať kontrolné mechanizmy demokracie? Je ochotný prijať transparentnosť v ekonomických vzťahoch? A ďalej sa treba pýtať, či podnikateľské skupiny okolo neho zohľadňujú verejný záujem. Sú transparentné? Majú jasnú a čistú minulosť? Tých neznámych je strašne veľa. Ale na základe toho, čo dnes vieme, by sme k Ficovým krokom smerom k Rusku mali pristupovať s absolútnou opatrnosťou.

s opatrnosťou v akom zmysle?

Je tam strašne veľa výkričníkov. Pokiaľ niekto ide do Ruska bez toho, aby sa Slovenská republika alebo štátna administratíva podieľala na príprave, realizácii a všetkom okolo tohto stretnutia medzi ním a prezidentom Ruskej federácie, tak je tam zopár výkričníkov.