pozorujeme situáciu v USA z druhého brehu Atlantiku a zdá sa nám ako chaos – ale nielen to, vyvoláva obavy. Na začiatok položím otázku, ktorá, to si uvedomujem, môže byť prehnane dramatická. Je Amerika v občianskej vojne? Vysvetlím, prečo tá obava vznikla. Americký prezident posiela armádu proti civilistom protestujúcim v Los Angeles. Nie sú to všetko občania, v tom zmysle sa dá povedať, že nie sú Američania, ale deje sa to v Amerike, na amerických uliciach. Ako to vidíte, pán generál? Protesty a reakciu na ne?

Aj ja mám veľké obavy. Sledujem veľmi pozorne, čo robí prezident, čo robia ľudia z jeho administratívy, čo robí ministerstvo domácej bezpečnosti, ministerstvo obrany, čo robí – a čo nerobí – kongres, čo robia americké súdy. Čo robia a nerobia médiá. A z tohto celého mám jednoznačný dojem, že sme sa ocitli vo veľmi nebezpečnej situácii. V takej, akú som za svoj život nikdy nevidel, a to mám 67 rokov. Použili ste slovo chaotický. Viete, v USA nie je chaos novinkou, aj vaše slovenské publikum, ľudia z neho, ktorí navštívili USA, vedia, že chaos je Amerike vždy trochu vlastný. Ja som chaos vždy vnímal ako znak živej demokracie, lebo demokracia nie je balet, je to súťaž medzi rozličnými názormi, frakciami, a tá vie byť aj drsná. Lenže vždy som mal istotu, že posledné slovo má vláda zákona, že vláde zákona sa ľudia podriadia, že inštitúcie zákona ich vždy vezmú na zodpovednosť. Nanešťastie, dnes máme prezidenta, ktorý necíti povinnosť rešpektovať vládu zákona. Jeho kroky sú podobné krokom autoritára, ktorého vôbec nezaujíma ochrana systému bŕzd a protiváh. My dnes máme veľmi, veľmi slabý kongres, jeho republikánski lídri hovoria, že urobia to, čo im povie prezident. Ale systém nebol vytvorený s takýmto zámerom, s takýmto zámerom nebola spísaná ústava. Aby som bol konkrétny, ja uznávam, že máme v Amerike dlhoročný problém s hranicami, s ich ochranou, s príchodom nelegálnych prisťahovalcov, ale nikdy som ten problém nepovažoval za inváziu. A prezident používa jazyk a prístup, ktorým tieto záležitosti militarizuje a tak chce obhájiť použitie vojenskej sily. Toto použitie sily je nesprávne, a to napriek tomu, že Bidenova administratíva jednoznačne zlyhala pri ochrane hraníc a nezaviedla v tejto oblasti funkčnú politiku, a tak vlastne umožnila Trumpovi a jeho MAGA táboru, aby si celú tému ukradol. A kríza v Los Angeles, na ktorú Trump reaguje poslaním vojakov proti civilistom, to je čisto vyfabrikovaná kríza.

 

v tom zmysle, že žiadna kríza, na ktorú by bolo potrebné poslať vojakov, tam nie je?

V tom zmysle, že Los Angeles je gigantické mesto. Samo mesto má 4 milióny obyvateľov, v jeho metropolitnej oblasti žije 12 miliónov ľudí. Je to obrovská masa. A teraz si uvedomme, že protesty, proti ktorým bola vyslaná Národná garda USA a vojaci, sa odohrávali na jednom malom území a zúčastnilo sa na nich nie tak veľa ľudí. Je ťažké určiť, koľko presne, ale naozaj ich nebolo veľa. Samozrejme, boli tam ľudia, ktorí podnecovali nepokoje, aj ľudia, ktorí chceli násilie a rabovanie. Ale otázka znie, či mal prezident právo zasiahnuť takýmto spôsobom. Mňa osobne veľmi znepokojuje, že za normálnych okolností by sa pri porušovaní zákonov na uliciach prezident mal opýtať guvernéra štátu, či potrebuje pomoc, alebo, ešte normálnejší postup, guvernér štátu by prezidentovi povedal, pozor, potrebujeme pomoc. Už vyslanie národnej gardy pod federálnou autoritou je kontroverzné a vyslanie námornej pechoty do ulíc je absolútne, absolútne navyše. Je to od prezidenta skôr teatrálna ukážka sily, aha, pošleme na vás mariňákov, zastrašíme vás. V uliciach je to však problém, lebo vojaci naozaj nie sú cvičení na potláčanie nepokojov civilného obyvateľstva, nato je potrebný celkom iný súbor zručností, iný výcvik. Keď príslušníka námornej pechoty za dve hodiny zaučia, ako má držať pred sebou štít, obrazne, tak to ešte nie je príslušný výcvik. A pozor, ešte by som podotkol, že táto záležitosť v Los Angeles nie je osamotená. Treba ju vnímať v kontexte toho, čo sa dialo v USA v posledných týždňoch.