Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.týždňu odpovedá držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne

.martin Mojžiš .rozhovory .veda

Náš hostiteľ Anton Zajac ma požiadal, aby som niekoľko prvých otázok v diskusii po prednáške nositeľa Nobelovej ceny Kipa Thorna k filmu Interstellar položil sám a potom dal priestor publiku. Rozhodol som sa pýtať len na jednu malú časť filmu, ktorá však obsahuje nesmierne veľa fyziky.

.týždňu odpovedá držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne BORIS NÉMETH 24. máj 2025 Karolinenhof Farm, Rakúsko: Kip Thorne a Martin Mojžiš pri diskusii k prednáške Physics of Interstellar

millerova planéta, ktorú ste spomínali v prednáške, hrá vo filme oveľa dôležitejšiu úlohu, než by sa mohlo zdať. Christopher Nolan ju potreboval kvôli enormnému spomaleniu času, ktoré bolo kľúčové pre jeho príbeh. Jeho požiadavky na túto planétu výrazne ovplyvnili vlastnosti čiernej diery, okolo ktorej sa točí ako planéta, tak aj celý film.

Keď mi Chris prvý raz oznámil, aké spomalenie času potrebuje, hneď som mu povedal, že niečo také nie je možné. Vtedy ma však už poznal dosť dobre na to, aby vedel, že moje rýchle intuitívne odpovede nie sú vždy správne. Takže ma požiadal, aby som urobil naozajstný výpočet a ukázalo sa, že som sa mýlil. Pre čiernu dieru s hmotnosťou stomiliónkrát väčšou ako hmotnosť Slnka a s rotáciou takmer rovnou maximálnej možnej rotácii sa dá dosiahnuť Chrisom požadované spomalenie času. 

lenže ako píšete v knihe, tá rotácia by musela byť naozaj veľmi, veľmi, veľmi, veľmi blízka k maximálnej možnej. Ale vy ste už pred mnohými rokmi ukázali, že v skutočnosti sa dá dosiahnuť len hodnota veľmi blízka k maximálnej, nie veľmi, veľmi, veľmi, veľmi blízka.

To je pravda. Už v roku 1973 som napísal vedecký článok, v ktorom som ukázal, že rotácia čiernej diery blízka maximálnej možnej je spomaľovaná pohlcovaním žiarenia pochádzajúceho z horúceho disku rotujúceho okolo čiernej diery. Ak by teda čierna diera dosiahla dostatočne veľkú rotáciu, automaticky by sa táto jej rotácia začala znižovať. Takže existencia takej čiernej diery, aká vystupuje vo filme Interstellar, nie je v skutočnom vesmíre možná. Jedine, že by nejaká extrémne vyspelá civilizácia dokázala zabezpečiť, aby táto čierna diera nepohlcovala žiarenie zo svojho disku. Ale to je naozaj dosť nepravdepodobné.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite