o, že odchádzaš, Peter, je samo osebe zarážajúce, pretože sa ti diali nejaké krivdy. Ale vyplýva z toho aj otázka: Naozaj sa zbavujeme top ľudí? Ako potom chceme ako štát niečo dosiahnuť? Opýtam sa teda Petra: Čo sa stalo, že odchádzaš?

Odkedy som podal výpoveď, ubehol nejaký čas. Nebolo to príjemné obdobie, preto sa mi o ňom už nechce veľmi hovoriť, ale darí sa mi ho preklenúť tak, že sa chcem pozerať skôr do budúcna, hľadať nové pôsobisko a program. Veľmi pekne ti ďakujem, že si ma označil za elitu. Necítim sa ňou byť, ale je pravda, že naše pracovisko si za dlhé roky, nielen vďaka mne, to som nebol ja, ale vďaka tímu ľudí, ktorí tam pracovali, vybudovalo dobrú povesť. Pracoval som tam takmer 31 rokov, z toho 16 rokov ako primár a prednosta kliniky, bol som teda zodpovedný za chod kliniky, ale keby väčšina tímu neťahala jedným smerom, tak by sa to, samozrejme, nikdy nepodarilo. Plus som mal veľké šťastie, že som sa stal relatívne mladým primárom, mal som ešte veľa síl, energie a nápadov. Aj kolektív bol pomerne mladý, vedel prijať niektoré zmeny a výzvy, pretože meniť zaužívané postupy býva extrémne ťažké a naráža to na veľký odpor ľudí, ktorí sú zvyknutí v nejakom prostredí a nejakým spôsobom pracovať.

teraz, keď ťa počúvajú nastávajúce rodičky alebo tie, ktoré u vás boli, asi si hovoria, že je škoda, že odchádzaš, a pýtajú sa, či to bolo nevyhnutné. Bolo?

Absolútne nevyhnutné to určite nebolo, pretože ma nevyhodili. Keď som prišiel na jedno z rokovaní na riaditeľstvo, kde bol námestník a ďalší ľudia, rovno som povedal, že mám pocit, že to smeruje k tomu, aby som bol odvolaný, a že riešením je, že odídem z nemocnice. Nato odznelo, že to nie je na programe dňa a taká požiadavka tu zatiaľ nie je, ale že klinika bude mať z mnohých dôvodov problémy. Treba povedať, že aj keď som na klinike bol, tak som tam nebol 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čiže klinika je dobre nastavená, funguje kvalitne. Hovorí sa, že keď odíde šéf a zrazu nemá kto operovať a postaviť sa ku komplikácii, tak je to vizitka toho, že ten šéf nikoho nepustil k tej práci a nikoho nevychoval. Tak to u nás nebolo.

špeciálne v zdravotníctve je to ale vraj úplne bežné.

Áno, najmä na niektorých menších pracoviskách, kde tých príležitostí a práce nemusí byť až toľko, aby si človek udržal kondíciu. Lebo špeciálne aj pôrodníctvo, aj operatíva si vyžadujú manuálnu prácu. Keď sa človek vráti po trojtýždňovej dovolenke, cíti, že sa zase musí do toho trošku dostať – a to sa dostane, už počas prvej operácie, ale cíti to. Je iné, keď operuješ každý deň, je iné, keď sa dostaneš na operačnú sálu alebo k pôrodu raz za dva-tri týždne. Úplne inak sa na to pozerá.

čiže aj ten vedúci sa musí vzdelávať a udržiavať?

Aj ten vedúci, aj tí kvalitní operatéri sa musia udržať.