začnem trochu širšie. Je to ťaživý pocit, že sa nedá spoľahnúť na hodnotové nastavenie súčasnej Ameriky. Až tak, že sa v medzinárodnom priestore človek bojí nielen toho, čo urobí Rusko, ale niekedy aj toho, čo urobí Amerika. Donald Trump pozoruhodne nahráva Rusku, až to v istých kruhoch vyvoláva špekulácie, že je ruským agentom. Úprimne, nechce sa mi tomu veriť – je na to príliš nespoľahlivý. Ale ono sa hovorí, keď to chodí ako kačka a kváka ako kačka, tak je to kačka. Čiže... je to agent?

Nevedno, ale nemusí ním byť on, môže ním byť niekto v jeho kruhoch. Tulsi Gabbard alebo Kari Lake. Ale či sú to agenti alebo nie, to je jedno, táto administratíva mení orientáciu Ameriky. 

Sčasti je izolacionistická, sčasti preferuje autokratov. A netají imperialistické sklony, lebo ako vidíme, prezident sa vyhráža Kanade, rád by silou zabral Gazu a tvrdí, že nám potom za správu Gazy budú ostatní platiť. Znie to ako vtip, ale nie je to vtipné.