na Slovensku sa udiala vec, ktorá je pre nás úplne typická. Vládna koalícia si zvolila svojich ľudí do Rady RTVS a tá si následne zvolila svoju kandidátku – dcéru Fedora Flašíka – za riaditeľku RTVS. A keďže máme denne na porovnanie Českú televíziu, rozdiel je obrovský. Každá nová garnitúra na Slovensku si dosadí svojich ľudí a výsledok je žalostný – z hľadiska kvality aj z hľadiska spravodajstva. Keď porovnáme ČT24 s čímkoľvek na Slovensku, to je úplne iná liga. Česká republika je teda akési memento – že sa to dá, ale my to nevieme. Tomáš, ty si vôbec zaregistroval, že sme si zvolili novú riaditeľku RTVS? 

Tomáš Klvaňa: Sledujem slovenskú politiku a často sem chodím, takže som to, samozrejme, zaznamenal. Ale bežní pozorovatelia v Česku až do takýchto detailov nezachádzajú. Je pravda, že sa všeobecne vie, že Česká televízia je tak trochu biela vrana v regióne. Keď sa pozrieš na poľskú verejnoprávnu televíziu, aj tá dlhé roky čelí politickým tlakom – najmä počas predchádzajúcej vlády sa z nej prakticky stala štátna televízia. O Orbánovi a maďarskej televízii ani netreba hovoriť – to, čo tam robia, už nie je žurnalistika. 

Takže v našom stredoeurópskom regióne je Česká televízia naozaj výnimočná a myslím, že to isté možno povedať aj o Českom rozhlase. České verejnoprávne médiá sú stále kvalitné a je to vlastne trochu zázrak. Pretože podobne ako u vás, aj u nás nad verejnoprávnymi médiami stoja rady, do ktorých nominujú svojich ľudí politici. Teoreticky by tieto rady mali blokovať politický vplyv, ale v praxi fungujú presne opačne – politické strany si tam dosadzujú vlastných ľudí, aby ten vplyv uplatňovali. Sú ako prevodové páky tých strán. Viac sa to deje, keď sú pri moci populistické strany. Ale nemôžem povedať, že by strany terajšej českej vládnej koalície – napríklad ODS – nevyvíjali tlak alebo sa nesnažili ovplyvňovať vysielanie Českej televízie, prípadne aj Českého rozhlasu. Ja tamojších novinárov osobne poznám, väčšinou sú to moji známi alebo dlhoroční kamaráti, takže viem, že riaditelia ČT aj Českého rozhlasu čelia rôznym politickým tlakom.

otázka znie, prečo im nepodliehajú? 

Prečo sa ich nikdy nepodarilo úplne dať do laty a prečo si Česká televízia aj Český rozhlas zachovali svoju kvalitu, to môže súvisieť s tým, že u nás je Česká televízia stále veľká inštitúcia, stále vážená – dalo by sa povedať, že až národný poklad. Možno si spomenieš na televíznu krízu spred 25 rokov, keď sa ODS snažila ovládnuť ČT a dosadila tam svoju favoritku – pani Bobošíkovú, ktorá sa neskôr úplne posunula do extrému. Vtedy sa redakcia ČT vzbúrila a ukázalo sa, že má na svojej strane väčšinu národa.

dokonca urobili okupačný štrajk. 

Presne. Okupačný štrajk na Kavčích horách, ktorý prišli podporiť opoziční politici, tí tam aj spali v spacákoch. Václavské námestie bolo plné. Bolo to počas Vianoc – a to si u nás ľudia radi pozrú rozprávky –, no a zrazu hrozilo, že televízia nevysiela. Politici sa toho zľakli.