je známe, že Rusko si pripomína začiatok druhej svetovej vojny – ktorú nazýva Veľká vlastenecká vojna, inak ako my. Uznáva ako začiatok druhej svetovej vojny nie prvý september 1939, teda napadnutie Poľska, ale až rok 1941, keď bol Sovietsky zväz napadnutý hitlerovským Nemeckom. Je to aj preto, že Rusko nechce upriamovať pozornosť na Pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom, ktorý poznáme aj ako Pakt Ribbentrop – Molotov, ktorý tomuto roku 1941 predchádzal, a ktorý urobil z Ruska spolupáchateľa Hitlerovej agresie voči Poľsku, ale aj iným krajinám? 

Najskôr poviem, že v európskom kontexte nie je neobvyklé, že v pamäťových kultúrach niektoré štáty identifikujú začiatok druhej svetovej vojny inak, než sme my zvyknutí v našom priestore. U nás je konsenzus na prvom septembri 1939. Ale sú štáty, ktoré si začiatok druhej svetovej vojny odvodzujú z vlastnej historickej skúsenosti, to je nielen prípad Sovietskeho zväzu, teda ZSSR, ale napríklad aj bývalej Juhoslávie. Ale v Rusku panuje, povedzme, istá ruptúra, ktorá je spôsobená špecifickým vnímaním druhej svetovej vojny, jej odkazu aj priebehu. Čo sa týka Paktu Ribbentrop – Molotov, v Rusku sa o ňom skutočne nehovorí, aj keď každý o ňom vie. 

Sovietske politické vedenie a v zásade aj väčšina garnitúr Ruskej federácie po rozpade ZSSR mali politický záujem na tom, aby Pakt Ribbentrop – Molotov zmizol z historickej pamäti. Rusko vníma tieto veci presne tak, ako ich pred rokom 1991 vnímal Sovietsky zväz. Prečo? Na to je odpoveď úplne zjavná: v období rokov 1939 až 1940 sa totiž Sovietsky zväz spolupodieľal na vojenských agresiách. Najskôr v septembri 1939 proti Poľsku, potom Sovieti prepadli Fínsko, následne v roku1940 prišiel sústredený politicky nátlak a vynútenie si súhlasu s vojenskou okupáciou pobaltských štátov – Litva, Lotyšsko, Estónsko. No a napokon ešte prišla anexia Besarábie a Severnej Bukoviny, čo bolo územie vtedajšieho Rumunska. Skrátka, Nemecko a Sovietsky zväz udržiavali počas Paktu Ribbentrop – Molotov akési  podivné súdružstvo. A po tom, ako sa Sovietsky zväz zaradil k víťazom druhej svetovej vojny, k víťazným mocnostiam, štátom antifašistickej koalície, popieranie toho paktu sa stalo chrbtovou kosťou sovietskej pamäťovej politiky.

v rámci dejepisu sme sa za komunizmu o Pakte Ribbentrop-Molotov vôbec neučili, ale neskôr, keď sa už o tom začalo hovoriť, Rusi ho zvykli vysvetľovať tým, že Stalin nemal inú možnosť. Dlhoročná skúsenosť ma naučila neveriť vysvetleniam z Moskvy, ale spýtam sa úplne neutrálne – mal Stalin inú možnosť? Nemal?

Skôr si treba položiť otázku, či Pakt Ribbentrop – Molotov bol alebo nebol v Stalinovom záujme. Každý politik má možnosť slobodného rozhodovania, a najmä ak ide o autokrata alebo diktátora. V nastavení medzinárodných vzťahov, aké boli na prelome 30. a 40. rokov, pakt s Hitlerom o neútočení Stalinovi vyhovoval, pretože stará Európa kolabovala a očakávalo sa, že koláč sa bude krájať nanovo. A keď sa bude krájať nanovo, najväčšie kúsky z neho budú brať dravé revizionistické mocnosti. Československo bolo jednou z posledných demokracií v Európe, ostatné by sme vedeli spočítať na prstoch jednej ruky. Videné vtedajšou optikou, vývoj spel k tomu, čo dnes nazývame rekonštrukciou bezpečnostnej architektúry.