tento rozhovor vznikol, keď ste sa mi ozvali, Michael, že ste v konzervatívnom štáte Idaho pomáhali organizovať demonštráciu proti Trumpovej politike. Ako to prebehlo?

Nebol som hlavným organizátorom, ale pomáhal som a v prvom rade nás pozitívne prekvapila účasť. Tisíc ľudí v meste, kde žijem, je dosť. Hoci tu som len asi päť rokov, starousadlíci mi vraveli, že takáto veľká demonštrácia tu veľmi dávno nebola. Ľudí to nabilo energiou. Bolo to super, živé, ale pokojné, nikde nebolo cítiť hrozbu násilností. A to prišli medzi nás aj nejakí Trumpovi fanúšikovia, v podstate ako antiprotest, ale aj oni sa správali pokojne. Všimol som si napríklad jedného muža, ktorý sa so svojou dodávkou postavil doprostred ulice, ktorou sme kráčali, a na tej dodávke mal obrovský plagát, ktorým podporoval Trumpa a jeho viceprezidenta Vancea. Majiteľ pickupu sa posadil hore na korbu, iba tam tak sedel a díval sa. Chvíľu som ho pozoroval a potom som za ním zašiel.

prečo?

Ako jeden z organizátorov, len som sa ho spýtal, ako sa darí, ste v pohode? Ako sa k vám správajú účastníci nášho protestu? Nebol k vám niekto nezdvorilý? A tento fanúšik Trumpa mi odpovedal, že všetko je okej, a napokon sme sa veľmi slušne pozhovárali o tom, aké dôležité je viesť civilizovanú diskusiu, vymieňať si názory, počúvať sa navzájom. Vlastne to bolo príjemné. Až keď som neskôr odchádzal, všimol som si, že nejaké ženy mu z diaľky nadávajú, a rozmýšľal som, že za nimi zájdem, aby prestali, ale zrejme ich nepočul. Ako organizátori sme totiž účastníkom zdôrazňovali, aby zachovali pokoj, aby nereagovali hnevlivo, aj keby ich niekto slovne napadol, aby sa s nikým nedostali do hádky.