veľa sa hovorí o novom svetovom poriadku a ak nastane, tak môže byť na úkor menších a slabších krajín. Bude podstatné, kto je silný vojensky? Ekonomicky? Ale  zdá sa, že sa mení aj základná paradigma, čo je správne v ekonomike. Americký prezident sa oháňa najmä clami, republikáni, pôvodne pravicová strana, kladú prekážky obchodu. Moja prvá otázka na Ivana: V 90. rokoch, keď sa Česko aj Slovensko transformovali, bolo zrejmé, že je lepšie mať nižšie dane ako vyššie a je lepšie mať privatizovaný majetok než štátny, je lepšie mať vyrovnaný rozpočet než deficitný. Sme dnes, o 30 rokov, v úplne inom svete? 

Sme v inom svete. Deje sa takzvaná paradigmatická zmena, čiže zmena zásadná, menia sa niektoré zásadné systémové črty alebo charakteristiky. A najskôr treba hovoriť o politike a medzinárodnom poriadku, lebo najdôležitejšie je, že sa mení svet, a nielen oproti 90. rokom, ale oproti svetu, aký sme poznali po druhej svetovej vojne. Svetový poriadok po druhej svetovej vojne stál na neakceptovateľnosti zmeny hraníc silou, na rešpektovaní suverenity, nezávislosti krajín a garanciu toho zabezpečovali najmä NATO a Európska únia. Ale zásadná vec je, že v skutočnosti bol garantom toho všetkého jeden štát, a to Spojené štáty americké, ktoré vyšli z 2. svetovej vojny ako vojensky aj ekonomicky najsilnejšie. 

Režisér Stanley Kubrick povedal, že „v histórii sa vždy veľké krajiny správali ako gangsteri a malé krajiny ako prostitútky“. No a po tej druhej svetovej vojne to tak už nebolo – aj vďaka tomu medzinárodnému poriadku. Ten sa rúca a hlavný garant povojnového medzinárodného poriadku do značnej miery legitimizuje akoby nielen ruskú agresiu proti Ukrajine, ale celkovo taký typ správania. Trumpove vyhlásenia o Grónsku, Kanade, Gaze, Paname sú akceptovaním imperiálnej pozície, že silný môže všetko. To je zásadná kľúčová vec pre celý svet.

aj z hľadiska ekonomiky, nielen politiky?

Presne. Lebo počas posledných 40 rokov tu bola globalizácia. Tá začala niekedy v 80. rokoch, jej súčasťou bol najmä internet, informačné technológie, otvorenosť, ale aj pád komunizmu, otvorili sa hranice a padla železná opona. Globalizácia bola bezprecedentne najúspešnejším obdobím v histórii ľudstva, len na ilustráciu, podiel ľudí, ktorí žili v extrémnej chudobe, bol v roku 1983 okolo 50 %, teraz je to okolo 8 a pol %.