poľské parlamentné voľby v roku 2023 priniesli porážku strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vláda, ktorú vtedajšia opozícia zložila po týchto voľbách, trvá. Na Slovensku je opozícia často nesvorná, nie vždy sa dokáže správať zodpovedne a opakovaná skúsenosť dokazuje, že je pre ňu ťažké spoločne vládnuť. Poďme od začiatku, ako poľská opozícia dokázala to, že vyhrala voľby?

To, čo opozíciu spájalo a ešte stále aj spája, bola nechuť voči PiS, a to bol aj najväčší tromf do volieb – lebo tú nechuť cítila veľká časť voličov. Nechuť voči PiS je dodnes hlavným spojivom vlády, ktorá po posledných parlamentných voľbách vznikla. Tá nechuť však nebola jediným faktorom volebného víťazstva, ono sa dá pripísať skôr tomu, že situáciu opozičných strán sformovali veľmi špecifické okolnosti, konkrétne dve dôležité veci – prvá, väčšina ľudí mala plné zuby PiS, a druhá, väčšina ľudí nechcela späť Donalda Tuska. Tie veci pôsobili navzájom proti sebe a mohol z toho byť aj pat, a v tejto neľahkej situácii sa opozícii podarilo vyhrať najmä vďaka zoskupeniu strán s názvom Tretia cesta.

tretia cesta, to znie tak trochu stredoľavicovo blairovsky... ale zrejme je to v poľskom kontexte niečo iné.

Poľská Tretia cesta naozaj nemá nič spoločné s Tonym Blairom. Tretia cesta je zoskupenie, ktoré združuje Poľskú ľudovú stranu, čo je stará a tradičná agrárna strana, s pomerne novou stranou, pôvodne hnutím Poľsko 2050, ktoré vedie Szymon Holownia, pôvodne novinár, inak úspešná televízna celebrita. A práve zoskupenie Tretia cesta zabezpečilo opozícii víťazstvo. Tretia cesta bola prijateľná aj pre tých voličov, ktorí nechceli PiS, ale nechceli ani Donalda Tuska a jeho Občiansku platformu. Volili Tretiu cestu s pocitom, že dávajú hlas niečomu novému.