milo Janáč je dnes vážená gelnická osobnosť, chodia za ním novinárske celebrity ako Michal Havran či Andrej Bán. Keď bolo na cestách PS, sedel s ním Michal Šimečka so svojím tímom. Milo Janáč má totiž viac vrstiev: keď začala vojna na Ukrajine, bol organizátorom akcií na jej pomoc, a keď začali demonštrácie proti Ficovej vláde, na protest 7. februára sa mu podarilo dotiahnuť 300 ľudí, čo je pri počte obyvateľov 5 850 viac ako 5 percent. Tým sa Gelnica, kde v komunálnych voľbách volilo Smer 30 percent ľudí a Hlas 20 percent, umiestnila v prvej desiatke na Slovensku. 

z tvojich statusov, ktoré si potom rozšíril na knižku Milo Nemilo, som bol úplne okúzlený. Boli to hotové, zrelé diela. Šípim, že si písal už dávno predtým.

No hej, píšem od detstva. Dokonca mám pocit, že v detstve som napísal najlepšie veci a už nikdy ich neprekonám. 

a vyšli?

Samozrejme, že nevyšli. A samozrejme, že si trošku robím srandu. Ja som vždy chcel, aby mi doma čítali, trápil som tým svoju mamu, svoju babku, deda, tetu a všetkých, čo ma vychovávali. Oni už boli unavení a ja som stále chcel, aby mi čítali. Tak som sa naučil čítať sám. Asi rok predtým, než som začal chodiť do školy, som začal písať. Prvý ucelený text som napísal, keď som mal asi 10 rokov, bol o duchovi na cestách. No a potom to neskôr pribúdalo.

ja som tiež vedel čítať aj písať pred školou, dokonca aj písaným, a potom som sa v škole nudil, ty nie?

Ale tak trošku hej, ale nepreháňal som to. Ja som bol skôr taký ten poslušný žiačik. Dobrý chlapec. To až v puberte som začal rebelovať. Mal som 14 rokov, keď prišla revolúcia. Čiže to bolo také, že ty sa meníš a aj ten svet okolo teba sa tiež zrazu mení.