mikuláš Černák, mafiánsky „boss bossov“, je typ filmovej postavy, ktorý si od herca určite vyžaduje fyzickú a možno aj psychickú premenu. Ale výsledná vierohodnosť aj vaša podobnosť sú naozaj veľké.

Keď som sa po natáčaní videl na monitore, sám som sa zľakol. Ale povedal som si, že je to správne, ak tam tá podobnosť je. Pôvodne, keď som dostal scenár, respektíve keď som išiel na kamerové skúšky, tak som medzi Černákom a mnou podobnosť nevidel. Musel som na tom zapracovať. To som ešte nevedel, čo všetko ma čaká potom. 

Až keď som úlohu dostal, doľahla na mňa všetka tá zodpovednosť. Spočiatku som nevedel ani len to, či ho mám kopírovať, nechcel som, aby to bola jeho paródia. Nakoniec som si uvedomil, že nejdem hrať dokument, ale umeleckú formu, film. A to ma oslobodilo. Hľadal som teda, čo ma s ním spája. Zo začiatku som si myslel, že nič. Ale potom som predsa len niečo našiel.

na ľudskej úrovni?

Začal by som už od detstva. Obaja sme chlapci z dediny. To bola prvá vec. Ďalšia vec – obaja sme kresťansky vychovaní. A z jednoduchších pomerov. S tým sa spája aj túžba po lepšom živote. Obaja sme si tiež prešli dedinskými bitkami (smiech). Ale tam to u mňa našťastie skončilo. A som rád, že som neurobil ten ďalší krok vedľa, kam to uňho pokračovalo.