po ceste z centra Krakova nás oslepili modré policajné svetlá. Nastúpili sme do meškajúceho autobusu. Po pár minútach jazdy vodič zastavil a zakričal na nás niečo po poľsky. „Lepšie bude, ak vystúpite,“ prihovorila sa nám cestujúca po anglicky. „Protestujúci blokujú križovatku. Kamkoľvek idete, pešo to bude rýchlejšie,“ vysvetlila nám situáciu. 

Vystúpili sme a všimli sme si, že autobus zastal v kolóne na moste. Na konci sedí na zemi asi stovka ľudí, okolo nich stoja ďalší. Prevažne mladí, ale nájdu sa aj otcovia s malými dcérami na pleciach a vozíčkari. Väčšina drží transparenty a kričí protestné heslá. Vulgarizmy nevynechávajú, upravujú ich do slovných hračiek a hesiel. Policajti v pozore stoja okolo davu. Nezapájajú sa, ani sa nesnažia dav rozdeliť.

Cez križovatku sme však prešli bez problémov. Napriek hlasným pokrikom a vulgárnym heslám sa nám protestujúci uhli. Dav sa zväčšuje, z každej strany ulice sa pridávajú ďalší. Všetci s rúškami, ale bez rozostupov. Na opačnej strane stojí pred sediacim davom električka a blokuje zákrutu. Scénu ako z revolučných rokov dopĺňa rytmické trúbenie klaksónov. Na zelenú sa ani jedno auto nepohne vpred. Skôr sa otáčajú, aby blokovali čo najväčší kus cesty. 

 Koniec kolóny nevidno, je niekde mimo Krakova. Protesty sú reakciou na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý vo štvrtok 22. októbra rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva ťažko postihnutého plodu je protiústavné. Tým ešte sprísnil už aj predtým jeden z najtvrdších zákonov o interrupciách. K umelému prerušeniu tehotenstva môže podľa neho dôjsť len v prípade ohrozenia života matky, incestu alebo znásilnenia. Tieto dôvody tvoria 2 percentá zo všetkých legálne vykonaných potratov v Poľsku. 

FRANIA WILLIAMS

kaczynského nepodržali ani vlastní

Nie je to prvýkrát, čo sa Poliaci postavili proti zákonu o interrupciách. V roku 2016 sa na protestoch zúčastnilo vyše 20 000 žien oblečených v čiernom. Ľudí pobúril najmä trest stanovený zákonom: žene, ktorá podstúpila umelé prerušenie tehotenstva hrozilo päť rokov za mrežami. Katolícka cirkev sa najprv postavila za návrh, neskôr zmenila stanovisko a vyslovila nesúhlas s trestom. Zákonodarcovia sa po tlaku verejnosti napokon rozhodli posunúť hlasovanie a trest neodsúhlasili.