„tú strechu strážia turecké jednotky, oproti za modrobielymi barelmi sú Gréci a zo strechy nad nami na všetko dohliadajú vojaci OSN,“ ukazuje nám pozície jednotlivých strán v najdlhšie trvajúcej mierovej misii vojsk OSN Elizabeth Kassinis z Caritas Cyprus. Malá kancelária miestnej charity sa nachádza v ošarpanej budove, ktorá vyzerá zabudnuto a na prvý pohľad opustene. Nachádzame sa uprostred rozdeleného hlavného mesta Nikózie, v nárazníkovej zóne, kde akoby zastal čas.
Toto miesto nie je strategické len pre vojakov, ale aj pre humanitárnych pracovníkov. Práve tu totiž najčastejšie prichádzajú do prvého kontaktu s migrantmi prichádzajúcimi zo severnej časti ostrova. „Prekročia ,zelenú hranicu‘ a vedia, že majú ísť smerom ku kostolnej veži. Hneď pri kostole sa nachádza naše centrum, kde im poskytujeme základnú pomoc a pomáhame im so žiadosťou o azyl aj neskôr pri hľadaní práce alebo bývania,“ vysvetľuje Elizabeth.
Na námestí pred kostolom sa stretávajú malé hlúčiky migrantov. Kvôli pandémii koronavírusu môžu do chladného centra v historickej budove vstupovať len v obmedzenom množstve, tieň preto hľadajú pod korunami stromov. Od majoritných Cyperčanov sú ľahko odlíšiteľní vďaka inej farbe pleti. Stále viac utečencov prichádza z Afriky a ich príbeh sa s malými obmenami opakuje, až vyzerá ako jeden naučený scenár.
oklamaní
Utečenci na Cyprus neprichádzajú vo vratkých gumených člnoch, ktoré poznáme z iných krajín na brehoch Stredozemného mora. Špecifická politická situácia rozdeleného ostrova im umožňuje využívať oveľa bezpečnejšiu cestu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.