„určite si niečo ulovíte na večeru, keď ste skautky,“ hovoria v autobuse dievčatám cestujúcim do tábora tínedžeri z Bratislavy. Nie je to jediná mylná predstava, s akou sa sedemtisícová komunita slovenských skautov stretáva. Len čo zvedavejší ľudia vo vlakoch a autobusoch zbadajú rovnošaty a šatky, zasypú skautov otázkami: či chodia predávať sušienky, či vedia založiť oheň a koľko bobríkov nazbierali.

 Staršia generácia si ich občas spletie s pioniermi a žasnú, že na rozdiel od pionierov skauti behajú po tejto planéte už vyše 110 rokov. Na území Slovenska zažil skauting pozastavenie činnosti štyrikrát: počas diktatúry Slovenského štátu, po nastolení komunizmu, po okupácii Československa a tento rok po vypuknutí koronakrízy.

myši, líšky, málo dreva a iné problémy

Na stožiari, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Andrej Danko, veje slovenská vlajka. Okolo nej stojí na lúke sedem vojenských stanov a v rohu poľná kuchyňa. Nie je to žiadna vojenská základňa ani sústredenie slovenských brancov, ale skautský tábor. Z diaľky vidno prichádzať skupinku asi tridsiatich detí v béžových košeliach a so šatkami okolo krku.