Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nosia tmavozelené tričká a nie sú to kotlebovci. Ako fungujú Medici na ulici

.alžbeta Kyselicová .boris Németh .reportáže .reportáž

Študenti medicíny od začiatku roka ošetrujú v uliciach Brna ľudí bez domova. Medzi pacientmi počuť aj slovenčinu. Prišli sem za lepšou prácou, ale nepriaznivé okolnosti a koronakríza mnohých pripravila o domov.

Nosia tmavozelené tričká a nie sú to kotlebovci. Ako fungujú Medici na ulici Boris németh Medička Zuzana Laššáková má 25 rokov a pochádza z Oravy. V Brne rozbiehala projekt Medici na ulici.

z auta brnianskych teplární vystupujú traja mladí muži v tmavozelených tričkách. Na prvý pohľad by ste si ich mohli spliesť s kotlebovcami, lenže títo nie sú popletení. Na rukáve nemajú dvojkríž pripomínajúci mrežu väznice, ale červený kríž, symbol záchrany, a nápis Medici na ulici. Na pleciach majú ťažké batohy nabité zdravotníckym materiálom. Vy­dávame sa s nimi smerom k bývalým kasárňam, v ktorých dnes nachádzajú strechu nad hlavou ľudia bez domova.

u nezradikalizovaného Kuffu 

Nádvorie kasární je prázdne, iba pred vchodom čakajú na ošetrenie dvaja muži a tehotná žena. Ubytovňa v kasárňach je prvým z troch stanovíšť, na ktorých budú medici ošetrovať. Prevádzkuje ju miestny rómsky kazateľ. Michael, jeden z medikov, ho prirovnáva k farárovi Kuffovi zo Žakoviec, kým sa nezačal politicky angažovať a kým sa nezradikalizoval.

 Medikov má pod palcom mesto, no každé z troch stanovíšť vlastní iná nezisková organizácia. „Bezdomovci majú akoby kasty a vyberajú si neziskovku podľa toho, kde sa vyhnú konfliktu s iným klanom,“ približuje nám špecifiká komunít Štěpán Matyska. Je zakladajúcim členom projektu Medici na ulici v Brne. 

Hneď ako si mladí medici natiahnu rukavice a rozložia lekárničky, z budovy, ktorá dýcha architektúrou socialistickej bezútešnosti, sa začínajú trúsiť obyvatelia ubytovne. „Vy ste zo Slovenska? Ja som Slovák. Môj otec bol z Rožňavy a mama z východu,“ obracia sa na nás polonahý muž s tetovaním, ktoré na ramene stratilo kontúry, kým mu jeden z medikov natiera chrbát Voltarenom. Jozefov otec prišiel za prácou do bane v Karvinej, rovnako ako mnoho Slovákov v 50. až 70. rokoch dvadsiateho storočia. Berie nás do ubytovne, kráčame hore schodmi. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite