Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Strážcovia krasových krás. Reportáž z jaskýň, ktoré môžete navštíviť aj v zime

.matúš Dávid .boris Németh .reportáže

Otvárajú ľuďom dvere do podzemia a sprevádzajú ich zákutiami prírodných chrámov. Poznajú každý kvapeľ, priepasť aj spiaceho netopiera. V Nízkych Tatrách, na Horehroní a na Liptove sme zisťovali, prečo a vďaka komu sú niektoré slovenské jaskyne prístupné pre návštevníkov aj počas zimných mesiacov.

Strážcovia krasových krás. Reportáž z jaskýň, ktoré môžete navštíviť aj v zime BORIS NÉMETH Dušan Mičuch, 56 rokov, Demänovská jaskyňa slobody. Dlhoročný správca najnavštevovanejšej jaskyne na Slovensku na schodišti v Hlbokom dóme.

v Bystrianskej doline na južnej strane Nízkych Tatier do rána mrzlo a teplota nechce vyliezť nad nulu ani za slnečného dopoludnia. Hneď skraja obce Bystrá odbočíme z hlavnej cesty a ešte asi štvrť kilometra stúpame úpätím lesa do mierneho kopca. Zasneženou cestou posypanou štrkom po chvíli vyjdeme k drevenej chate stojacej hneď pri vstupe do známej horehronskej jaskyne.

„Vnútri sa zohrejete, tam je po celý rok sedem stupňov Celzia,“ víta nás dobrou správou podtatranský rodák zo Šuňavy Ján Vrabec. Bude naším sprievodcom po prírodnej galérii.

Ešte ako študenta na geologicko-baníckej priemyslovke v Spišskej Novej Vsi ho začiatkom 80. rokov zlákali do svojich radov pracovníci zo Správy slovenských jaskýň. Začínal v Harmaneckej jaskyni severozápadne od Banskej Bystrice. V roku 1987 prešiel do Bystrianskej jaskyne, stal sa jej správcom a natrvalo sa aj s rodinou usadil v rázovitej dedine pri Brezne. S takmer štyridsaťročnou praxou je dnes jedným zo služobne najstarších správcov jaskýň na Slovensku.

Spod ostrešia pri chate, ktorá slúži nielen ako sídlo správcu a dvoch sprievodkýň, ale aj ako predajňa vstupného či zázemie pre návštevníkov, kráčame k murovanému vchodu do jaskyne.

„Keď je tuhá zima, dvere do Bystrianskej jaskyne zvyknú vraj poriadne primrznúť o zárubňu.“

Manželka Jána Vrabca s nami na trištvrtehodinovú prehliadku po okruhu s dĺžkou takmer šesťsto metrov nejde. Zostáva v chate a vysvetľuje, že je to jednak z bezpečnostných dôvodov, ale aj pre prípad, že by sem zavítali nejakí turisti.

„Teraz v zime mávame počas dňa štyri vstupy, no od júna, v letnej sezóne, to býva raz toľko. Vtedy nám so sprievodom vypomáhajú aj študenti. Návštevnosť do veľkej miery závisí od počasia a v zime navyše aj od toho, či sa v okolí lyžuje. Ak je zlé počasie, prichádza viac ľudí, no ak svieti slnko, ľuďom sa do tmavej jaskyne veľmi nechce,“ vysvetľuje 55-ročná Marta Vrabcová, ktorá pracuje ako sprievodkyňa v Bystrianskej jaskyni.

ako nezobudiť netopiera

Do národnej prírodnej pamiatky, ktorú cez priepasť Peklo objavili ešte v medzivojnovom období, vstupujeme cez mohutné kovové dvere. Keď je tuhá zima, zvyknú vraj primrznúť o zárubňu, pretože pri vchode do jaskyne prúdi studený vzduch.

„Odmrazovanie týchto dverí patrí k mojej zimnej pracovnej rutine, tak ako odhŕňanie snehu, zapnutie počítača či ranná bezpečnostná kontrola osvetlenia a priechodnosti jaskynných priestorov,“ hovorí 58-ročný Bystran, zatiaľ čo baterkou osvecuje prvé zákutia vstupnej chodby.

Ján Vrabec, 58 rokov, Bystrianska jaskyňa. Správca z horehronskej obce Bystrá je tamojšej jaskyni verný už viac ako tri desaťročia. V Klenotnici bohatej na krasovú výzdobu rád vysvetľuje návštevníkom rozdiel medzi stalaktitom, stalagmitom a stalagnátom.BORIS NÉMETHJán Vrabec, 58 rokov, Bystrianska jaskyňa. Správca z horehronskej obce Bystrá je tamojšej jaskyni verný už viac ako tri desaťročia. V Klenotnici bohatej na krasovú výzdobu rád vysvetľuje návštevníkom rozdiel medzi stalaktitom, stalagmitom a stalagnátom.

Bystriansku jaskyňu, presnejšie jej novú časť sprístupnenú verejnosti, vymodeloval podzemný tok, ktorý v súčasnosti preteká v hĺbke pätnásť až dvadsať metrov pod úrovňou prehliadkovej trasy. Aj keď jaskyňa nie je až taká bohatá na kvapľovú výzdobu, jej časti majú rozmanitý charakter a pýšia sa pozoruhodnými krasovými výtvormi.

V úzkych puklinách a kľukatých chodbách, ktoré sa len kde-tu rozširujú do väčších siení a dómov, sa podchvíľou zohýname v páse. Dávame si tak pozor, aby sme si neudreli hlavy. Zvukovú kulisu dotvárajú kvapky vody padajúce z veľkej výšky na zem. Občas nám niektoré z nich pristanú na vetrovke alebo nás dokonca prekvapia za golierom.

„Dlho sa pri spiacom tvorovi nezdržiavame, vycítil by zmenu okolitej teploty.“

„Návštevníci, nielen tí najmenší, sa vždy vypytujú najmä na druhy netopierov v našej jaskyni. Keď sme ich sčítavali v roku 2018, bolo ich tu takmer tisíctristo. Teraz očakávame úbytok jedincov,“ hovorí Ján Vrabec a vtom sa zastaví uprostred chodby, aby si na niečo lepšie posvietil.

Zvedavo mu nakúkame ponad plece a zrazu zbadáme, ako zo skaly za tenké nôžky dolu hlavou čosi visí. Pripomína to starú hrušku, slivku alebo nejaký cudzokrajný plod.

„Aha, tu môžete vidieť podkovára malého. Pri hibernácii sa zabalí do lietacích blán a nevidno mu ani hlavu. Pomenovanie dostal podľa výrastku v tvare podkovičky, ktorý má na nose,“ vysvetľuje správca. Dlho sa pri driemajúcom tvorovi nezdržiavame, vycítil by totiž zmenu okolitej teploty, a to by ho mohlo vyrušiť zo zimného spánku.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite