Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bitka vo Važci: Vinníci a obete

.michal Oláh .boris Németh .reportáže

V polovici decembra došlo vo Važci k incidentu medzi rómskymi chlapcami a nerómskym dievčatkom. Vyvolal bitku medzi rodinami detí. Kto bol vinníkom a kto obeťou?  Prečo sa zabúda na deti? Ako zneužila konflikt ĽSNS a prečo sa o celej veci neinformovalo objektívne? 

Bitka vo Važci: Vinníci a obete BORIS NÉMETH Desaťročný Jožko z osady vo Važci skončil po stretnutí s rodinou miestneho hasiča s tržnou ranou na hlave a emocionálnou traumou.

dedinská bitka vo Važci bola plná vybičovaných emócií a veľká časť médií o nej aj emotívne informovala. Časť incidentu, nahratú na mobil, zavesili na Facebooku, menej sa hovorí o slede udalostí pred konfliktom a o tom, čo po ňom nasledovalo. Podľa hasičovej manželky, pravdepodobne hlavnej dospelej iniciátorky celého konfliktu, šlo o vyvrcholenie dlhodobého problému medzi rómskymi deťmi navštevujúcimi špeciálnu základnú školu vo Važci a nerómskymi deťmi zo základnej školy umiestnenej v rovnakých priestoroch. 

Ako vznikol problém? Hasičovej osemročnej dcére Saške vraj bránil desaťročný Jožko z osady s niekoľkými kamarátmi na ceste domov, pričom ju vraj opľul. Lekárske ošetrenie nepotrebovala, jej ujma bola skôr psychická. Jožko skončil s rozbitou hlavou a emocionálnou traumou. Podľa Saškinej matky sa jej len „vyšmykol“ a padol na betónový stĺp, keď ho chcela zadržať. Podľa ďalších dedinčanov si to malý chlapec spravil naschvál sám. Prečo? Nevedeli.

Nasledovala bitka medzi Saškinou a Jožkovou rodinou, po ktorej zostal práceneschopný hasič Branislav s bratom a desať obvinených Rómov, z ktorých traja skončili vo väzbe. Za Jožkovo ublíženie na zdraví (jeho lekárske správy má redakcia .týždňa k dispozícii) nenesie nikto zodpovednosť. Čo sa naozaj stalo, sme šli po odchode kotlebovských hliadok zistiť do Važca.

tak som si ho počkala

„Dcérku Sašku napadol Jožko, zastavoval ju a pľul na ňu, tak som si ho počkala pod osadou,“ hovorí hasičova manželka po tom, ako sa po zazvonení vyklonila z okna rodinného domu. „Sám padol na hlavu, keď sa mi chcel vyšmyknúť, zavolala som manžela a celá osada sa do neho pustila. Muž má otras mozgu a prasknuté zuby. Do konca januára je práceneschopný. Teraz nie je doma, príde neskôr,“ reagovala na otázku o príčine hromadnej bitky. Stojíme pred bránkou, za ktorou pobehuje veľký hnedý vlčiak. 

Stará mama zbitého Jožka obvinená v prípade napadnutia hasiča Braňa s rodinou, Jarmila Rácová.

Vidíme a počúvame nahnevanú ženu po tridsiatke od prvých chvíľ v defenzíve. Nie je to vraj prvý prípad v obci. „Cigáni tu napádajú ľudí. Aj starých už prepadli. Majú samé výhody z EÚ a od štátu, rozťahujú sa po celom Slovensku, čo by ešte chceli?“ stihla nahnevane povedať predtým, ako zavrela okno na dome. V dedine sme počuli podobné názory od všetkých oslovených príslušníkov majority, s výnimkou terénneho pracovníka. Nenávisť voči Rómom je tu podľa jeho slov veľká.

„Majú samé výhody z EÚ a od štátu, rozťahujú sa po celom Slovensku.“

Viacerí obyvatelia spomínali ako dôkaz neprispôsobilosti „cigánskej“ menšiny problém v neďalekej Richnave, kde v decembri napadli staršiu ženu psychicky chorí a mentálne postihnutí výrastkovia z miestnej osady. Obe obce majú naozaj niekoľko spoločných znakov. Chudobnú rómsku komunitu vyčlenenú z majority v kopci nad dedinou, stovky biednych Rómov žijúcich v drevených chatrčiach a konflikt, na ktorom si Kotlebovci – ĽSNS spravili predvolebnú kampaň. Do Važca ich prišlo krátko po incidente okolo dvesto a do siedmeho januára tu zostali hliadkovať, čo ocenil náhodne okoloidúci pán cestou do tunajšej pizzerie slovami „Aspoň tu bolo bezpečne. Aj miestnych upokojovali, aby nešli do bitky s osadníkmi.“

s kotlebovcami  sa cítime bezpečne

V prednej časti pizzerie sedelo niekoľko zákazníkov pri pive, vzadu za stĺpom sa k sebe túlila skupinka mladých Rómov s vodkou a čímsi zeleným vo vínových pohároch. Oproti vchodu čapovala mladá čašníčka pivo zákazníkovi za barom. „Keď tu boli kotlebovci, cítili sme sa bezpečne. Osadníci sa ich báli, ani po dedine nechodili. Ja som zo Štrby, keď u nás kedysi dačo Cigáni spravili, policajti ich zmlátili a bol pokoj. Teraz nám už EÚ bráni spraviť poriadok s nimi,“ zamyslel sa štamgast po prvotnom ostychu čakajúc na pivo. Sadli sme si ku stolu, kde po prvom dúšku nostalgicky pokračoval „Vtedy to nebol žiadny rasizmus, teraz nikto nič nerieši. Kotlebovci sem priniesli pokoj.“

Po odpovedi na neodbytnú otázku „Čo si dáte?“ prehovorila o posledných udalostiach aj čašníčka: „Môj brat chodí s malou Saškou do školy, je to veľmi slušné dievča, nikdy by si nevymýšľala, že ju niekto zbil. Problém je v Cigánoch, čo s ňou chodia do školy. Bieli sa v škole boja aj na záchod chodiť, cigánske deti sú špinavé, pľujú na biele a nadávajú im,“ posťažovala sa. 

Kotlebovské hliadky hodnotili okolosediaci ako pomoc malej obci. „Teraz Cigáni znova nabrali odvahu, znova si pískajú cestou zo školy a neboja sa nikoho. Vidíte tých vzadu? Ani tí nie sú slušní, úmyselne mi tu nechávajú žuvačky nalepené pod stolom. Ten malý Cigán si to s hlavou sám spravil,“ pokračovala mladá žena s prázdnou červenou táckou pod pazuchou. Medzitým nám terénny sociálny pracovník Tomáš Ščuka dohodol stretnutie s vajdom.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite