uzavretím utečeneckého tábora vo Vučjaku stratilo podľa odhadov domácich humanitárnych pracovníčok až osemsto migrantov prístrešok a pravidelnú stravu. Tábor bol rozpustený po nátlaku zahraničných organizácií pre nedôstojné životné podmienky. Ľudia v ňom žili v stanoch bez prístupu k elektrine, tečúcej vode či funkčným toaletám. Kemp bol navyše postavený na bývalej skládke odpadu s rizikom výbuchu podzemných ložísk metánu.
Ľudí miestne úrady vyhnali bez ponuky prijateľnej alternatívy. Časť utečencov previezli do Sarajeva, iných do Bihaću alebo Velikej Kladuše. Tá je pre väčšinu migrantov najlákavejšia, keďže sa nachádza blízko hraníc s Chorvátskom, ktoré je v EÚ.
Stovky utečencov sa však skrývajú v okolitých lesoch a provizórnych úkrytoch bez jedla, vody a oblečenia. Teploty sú zatiaľ nad nulou. Čoskoro prídu veľké mrazy, čo zúfalých ľudí pravdepodobne privedie k intenzívnejšiemu hľadaniu útočiska a vnikaniu do cudzích obydlí. Miestne dobrovoľníčky hovoria o hrozbe eskalácie násilia.
Michal OláhPark v meste Veliká Kladuša obývaný utečencami.
Počet utečencov, ktorí smerujú cez Bosnu a Hercegovinu, neustále narastá z jednoduchého dôvodu. V porovnaní s ostatnými trasami ide o najjednoduchšiu cestu do Európskej únie. Pokiaľ v Bihaći majú charitatívne organizácie povolené poskytovať pomoc ľuďom na úteku, mesto Veliká Kladuša humanitárnu pomoc na svojom území zakázalo. Trestá ju dokonca pokutou do tisíc eur, čo môže pri miestnych platoch doviesť „vinníka“ až k exekúcii majetku. Odvahu pomáhať našli len dve miestne učiteľky a tunajšia reštaurácia Latan, ktorá občas utečencom zdarma navarí.
Veliká Kladuša
Situácia je tu dlhodobo zlá. V meste žijú stovky migrantov v prevažne mužskom tábore. Stovky ďalších sa ukrývajú v okolí. Afganci, Pakistanci, Sýrčania, Iránci, Sudánci, Palestínčania, Bangladéšania a iní. Sen majú spravidla spoločný – vytúžené Nemecko. Mnohí z nich tam už niekoho z rodiny majú.
Po príchode do blízkosti utečeneckého tábora bolo v tvárach chlapov vidieť hlbokú beznádej. Niektorí mali sotva osemnásť, najstarší čosi po tridsiatke. Cestu nezvládne každý. Odvahu putovať tisíce kilometrov nájdu hlavne mladí a silní. Utekajú pred vojnovým konfliktom, povolávacím rozkazom do zničujúcej vojny so zárukou istej smrti či pred mafiánskou vládou. Všetci spoločne pred chudobou, pod ktorou pápež František chápe aj nedostatok mieru, šancu na normálny život, spravodlivú odmenu, bývanie či prosté bezpečie pre svoju rodinu.
„Odvahu pomáhať utečencom má vo Velikej Kladuši málokto. Okrem pokuty riskujete odsúdenie rodinou a domácou komunitou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.