Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Spia v zime aj medvede v zoo? Reportáž o tom, ako zimujú naše zoologické záhrady

.matúš Dávid .boris Németh .reportáže

Kto by už len v zime chodil do zoologickej záhrady, však? Nikde nikoho, voliéry bez exotov a zasnežené výbehy prázdne. No čo ak je táto predstava v skutočnosti skreslená? V Bojniciach a Bratislave sme zisťovali, ako trávia zimné mesiace dve najviac navštevované zoo na Slovensku.

Spia v zime aj medvede v zoo? Reportáž o tom, ako zimujú naše zoologické záhrady BORIS NÉMETH Jaroslav Slašťan, 39 rokov, Bojnice. Hovorca Národnej zoologickej záhrady už počas detstva chodieval do zoo radšej v zime ako v lete. Okrem iného aj preto, aby nemusel stáť s turistami v dlhých radoch na lístky. Vo výbehu pre medvede si však dlho nepostál.

polhodinu po východe slnka kráčame areálom bratislavskej zoologickej záhrady v Mlynskej doline. Chodníky sú ešte ľudoprázdne, vládne tajomné ticho. Nikoho nebadať v medveďom výbehu ani za hrubými sklami pavilónu šeliem. Žiadny škrekot ani rev, len z neďalekej diaľnice k nám dolieha tlmený hukot rannej premávky. Po chvíli stretávame prvých zamestnancov. Jedni sa kamsi ponáhľajú a rýchlo nám miznú z dohľadu, ďalší na okraji cesty ospalo zametajú lístie.

Zvnútra veľkej voliéry nás však čosi pozoruje. Je to belaňa tundrová. Snehobiely vták je na zimu zvyknutý a na rozdiel od nás ho ani v chladné decembrové ráno netrasie ako osiku.

Keď sa od belane začneme bočným smerom pomaly vzďaľovať, pár krokov zámerne cúvame a sledujeme, ako hladko za nami otáča hlavu vďaka pohyblivému krku. Súboj pohľadov so sovou snežnou vzdávame prví a ideme sa radšej zohriať do pavilónu primátov.

keď si Jimmy čistí zuby

Vo vykurovanej ubikácii, ktorú otvorili v roku 2010, je naozaj teplo. V spleti lán a hojdacích sietí zazrieme pár šimpanzov učenlivých. Jeden ľudoop si nás všimne, okamžite sa rozbehne k sklenenej stene výbehu a začne na ňu klopať. Odpovedáme: teda priložíme dlaň na sklo a čakáme.

„High five – daj na to!“ povedali by azda tínedžeri. Šimpanz po nás gesto opakuje a nebyť prekážky, dotkneme sa rukami. V modernej zoo s novými trendmi, samozrejme, priamy kontakt neprichádza do úvahy.

„Zoznámte sa, to je osemročná Shani-Kimani. Spolu s ňou tu žijú ešte štyri šimpanzy učenlivé a za susedov majú troch orangutanov sumatrianskych,“ vysvetľuje nám Mária Pastýriková, jedna zo štyroch chovateliek, ktoré sa starajú o tunajšie ľudoopy a menšie opice.

Vyrušili sme ju pri práci, práve im chystala na raňajky špeciálne granuly so zmesou zeleniny.

Mária Pastýriková, 26 rokov, Bratislava. Chovateľka ľudoopov a menších opíc sa v zime zdržiava najmä vo vykurovanom pavilóne primátov. Aby sa tam šimpanzy učenlivé nenudili, rozdáva im napríklad časopisy, hračky či zubné kefky.BORIS NÉMETHMária Pastýriková, 26 rokov, Bratislava. Chovateľka ľudoopov a menších opíc sa v zime zdržiava najmä vo vykurovanom pavilóne primátov. Aby sa tam šimpanzy učenlivé nenudili, rozdáva im napríklad časopisy, hračky či zubné kefky.

V lete trávia primáty veľa času vonku, no v zime má väčšina z nich obmedzenejší priestor na pohyb a zábavu. Chovateľky im to kompenzujú pestrejším programom – aktivitami, ktoré obohacujú život zvierat.

„Do mrazu sa chodia naháňať len otužilejšie makaky či gibony. Šimpanzom však skrývame potravu, dávame im hračky alebo časopisy, v ktorých si listujú. Tiež si rady umývajú zuby. Samec Jimmy to robí tak, že staticky drží kefku pevne v ruke na úrovni úst a pohybuje iba hlavou,“ smeje sa 26-ročná Mária, ktorá vyštudovala špeciálne chovateľstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Za žirafami, nosorožcom či šimpanzmi vlani do bratislavskej zoo zavítalo vyše 316-tisíc ľudí.

„Najsilnejšie mesiace sú jún a júl. Počas jesene k nám často chodia školské triedy, ktorým sa venujú naše lektorky vzdelávania. Zimu zas využívame na rekonštrukčné práce. Teraz napríklad opravujeme cestu v lesnej časti,“ hovorí PR a marketingová manažérka Zoologickej záhrady Bratislava Zuzana Chalupová, zatiaľ čo sa presúvame k novému výbehu pre päticu vlkov.

Vlky v bratislavskej zoologickej záhrade majú nový výbeh, ktorý sa veľmi podobá ich prirodzeného prostrediu výskytu. O päticu vlkov eurázijských sa v Mlynskej doline stará aj 37-ročný chovateľ Peter.BORIS NÉMETHVlky v bratislavskej zoologickej záhrade majú nový výbeh, ktorý sa veľmi podobá ich prirodzeného prostrediu výskytu. O päticu vlkov eurázijských sa v Mlynskej doline stará aj 37-ročný chovateľ Peter.

Toto chovné zariadenie nedávno získalo prvú cenu v kategórii Stavba roka v rámci „československej“ súťaže zoologických záhrad Biely slon. Kus oploteného lesa so stromami, krami, koreňovými vývratmi, vyvýšeninami a skalami imituje prirodzené životné prostredie, teda podmienky pôvodného biotopu výskytu vlkov eurázijských.

Tak ako rysovi kanadskému či pande červenej, ani im zima neprekáža a vnútorné priestory by im len ublížili.

alfa chovateľ, Princezná a Félix

Z vysokej drevenej vyhliadky pri výbehu pre vlky pozorujeme rannú rutinu chovateľa Petra Seleštianskeho. Najskôr skontroloval stav zvierat a oplotenie s elektrickými ohradníkmi, teraz sa s debnou plnou zarezaných králikov prísnym hlasom prihovára šelmám.

Nasleduje kŕmenie, kusy králikov letia vzduchom a končia v rôznych kútoch výbehu. Kým potravy pribúda, vlky obďaleč nehybne stoja na mieste a čakajú na odchod im známej tváre.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite