kambodža sa vymyká spomedzi ostatných rozvojových krajín. Odohrala sa v nej najväčšia novodobá genocída vlastného obyvateľstva z dôvodu vzdelania alebo spoločenského postavenia. Následky cítiť aj po štyridsiatich rokoch.
Na čele vyhladzovania stál neúspešný študent parížskej Sorbonne a šialený vodca Červených Kmérov Saloth Sar, známy ako Pol Pot.
Pol Pot má na svedomí prinajmenšom 1,7 milióna životov. Tridsať percent obyvateľov je stále negramotných, rodičia sa ešte aj dnes obávajú posielať svoje deti do škôl v strachu zo zopakovania genocídy vzdelaných. Ľudí trápi extrémna korupcia pod vedením premiéra, ktorý v Kambodži vládne už vyše tridsať rokov. Prekvitá trh s drogami a sexbiznisom. Žijú tu tisícky detí nakazených vírusom HIV.
Utrpenie chudobných a chorých detí zmierňujú stovky humanitárnych organizácií. Na počet obyvateľov ich je stále málo. Najväčšou z nich je Cambodian Children’s Fund (CCF) založená bývalým riaditeľom spoločnosti Hollywood a jedným z producentov filmu Titanic Scottom Neesonom. Projekt už pätnásť rokov pomáha vyriešiť jeden z najvážnejších problémov krajiny – smetisko Garbage Hill, donedávna obývané vyše päťtisíc rodinami.
Boris NémethVäčšina miestnych detí sú siroty. Ich rodičia umreli na AIDS, sú vo väzení alebo deti predali na trhu.
Po smetisku nás sprevádzal tropický lekár Vladimír Krčméry s miestnym sociálnym pracovníkom, Leanghoinom Hoyom.
deti za tridsať dolárov
Po vyzbrojení repelentom sme odhodlane vošli do spleti malých plechových domov s rozlohou deväť štvorcových metrov, ktoré obkolesovalo smetisko. Chatrče sú postavené tradične na štyroch dvojmetrových stĺpoch. Pod domom medzi piliermi si miestni varili večeru v malých pieckach, sedeli na gauči alebo pospávali v hojdacích sieťach. Jeden domček slúži pre päťčlennú rodinu; ak sa rodina rozrastie, dostanú ďalší.
„Miestna učiteľka sa nám pri odchode s hrdosťou pochválila fotkami prvých detí zo smetiska s univerzitným vzdelaním.“
Medzi plechovými domčekmi sa nachádza malé ihrisko s hlúčikom chlapcov hrajúcich futbal. Väčšina z nich sú siroty, ktoré našli pred pár rokmi na smetisku. Ich rodičia zomreli na AIDS, opustili ich alebo sú vo väzení. Niektorých predali na trhu – za tridsať dolárov. Starajú sa o nich chudobní príbuzní alebo cudzí ľudia s finančnou podporou Cambodian Children’s Fund.
BORIS NÉMETHChlapec vychovávaný starou mamou, obaja jeho rodičia sú vo väzení za krádež a drogovú trestnú činnosť. Rodina žije na okraji projektu, do ktorého sa nechce stará mama zapojiť pre podmienku protialkoholickej liečby. Chlapec však pravidelne dostáva potraviny aj zdravotnú starostlivosť zdarma.
Na okraji smetiska sme nazreli do detského centra, v ktorom rodičia odkladajú deti v čase, keď chodia zbierať odpadky na smetisko. Zarobia si tak tri - štyri doláre na deň. Oproti minulosti, keď deti nosili v nákupných vozíkoch a kárach so sebou, ide o veľký pokrok. V centre sa deti trikrát najedia, umyjú, chodia do školy, no najmä nie sú vystavené riziku chorôb a útoku zdivených zvierat potulujúcich sa v okolí.
Centrum zvyčajne prevádzkujú staršie deti odchované projektom. Od začiatku sú vedené k tomu, aby sa v komunite angažovali, starali sa o mladšie deti a neskôr „vrátili“ komunite to, čo od nej získali. Preto si za vzdelanie na základných a stredných školách platiť nemusia. Každý deň mladším deťom navaria jednoduché jedlo, zorganizujú voľnočasové aktivity alebo im pomôžu s učením.
Zo škôl vystavaných popri smetisku môžu ísť najšikovnejšie deti študovať až do USA alebo do Hongkongu. Miestna učiteľka sa nám pri odchode s hrdosťou pochválila fotkami prvých detí zo smetiska s univerzitným vzdelaním, ktoré získali na miestnej Kráľovskej univerzite.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.